Hlavná strana

Inšpiráciu pre projekt Zničených snov našla Zuzana Pustaiová (1990) v plastickej chirurgii, ktorou si ľudia napĺňajú svoje túžby po skrášlení. Poháňaní tlakom okolia, celebritami zo sociálnych sietí či prostredím showbiznisu, sotva si uvedomujú, že ideál, na ktorý sa chcú podobať, má pramálo spoločného s realitou – v skutočnosti je skôr mediálnym obrazom. Ťažko odolávajú najmä tí najbezbrannejší, ľudia s nedostatkom financií, alebo náchylní k neuvážlivému, emocionálnemu rozhodovaniu, alebo ľudia so zníženou schopnosťou orientovať sa v spleti informácií. Postupne tak vzniká globálny trh lacných chirurgických služieb pochybnej (ba dokonca i kriminálnej) kvality, služieb vykonávaných nedostatočne kvalifikovanými lekármi, ktorých neschopnosť poskytovať náležitú starostlivosť ich budúci klienti nedokážu rozpoznať. Výsledkom býva sklamanie, trvalé zdravotné následky, zničené životy, v tých horších prípadoch i smrť.
V rámci výskumu k projektu autorka zozbierala skutočné, pravdivé príbehy o pseudolekárskych výčinoch uverejnené v novinách, niektoré so šťastnejším, iné s menej šťastným koncom, a skombinovala ich s vlastným vizuálnym materiálom. Tvoria ho predovšetkým aranžované fotografie, so sarkastickým humorom znázorňujúce priebeh fiktívnych lekárskych operácií. Zvyšný materiál pozostáva z najrôznejších artefaktov, fotografií skutočných i domnelých medicínskych pomôcok, obrázkov telesných tkanív a tekutín vyvolávajúcich pocity od zvedavosti až po zhnusenie, archívnych lekárskych záznamov a ďalších abstraktných vizuálnych narážok na lajdácku prax.
Pustaiovej špecifický, ironizujúci fotografický jazyk však nemá za cieľ kritizovať obete medicínskych podvodov. Tie za svoju situáciu napokon často ani nemohli. Terčom kritického uvažovania je tu postfaktuálna doba – kríza pravdy vo verejnej diskusii rámcovanej množstvom falošných správ a bludov, kde nemožno rozlíšiť, čo je nespochybniteľný fakt, čo lož, čo nevinná interpretácia, čo vedomá manipulácia. V rovine zbabraných zákrokov je napáchaná ujma očividná, v rovine politickej a spoločenskej už menej – na škodu nás všetkých.