Hlavná strana

In Wonderland II/ Z neznámej krajiny

Téma prírody rezonuje v tvorbe Oľgy Paštékovej programovo. Už v jej skorších dielach môžeme vidieť divoké zvieratá, ktoré sa vynárajú z tmy ako tiene, či sú neskôr naznačené živelným gestom na pozadí lesnatej krajiny. Sú akýmisi stopami alebo náznakmi, tušením sily nie len prírodnej ale aj pudovej, hlboko usadenej v nás samotných. Realizácie týchto malieb na priemyselne spracovaný drevený materiál podčiarkuje celkový kontrastný výraz a možné kontexty jeho čítania. V cykle malieb zo série In Wonderland sa autorka tematicky posúva. Od lesa prechádza k zabudnutým miestam a chátrajúcimi budovám, predovšetkým zábavným parkom.

Konkrétnou inšpiráciou pre obrazy boli opustené lunaparky Spreepark v Berlíne a zábavný park Six Flags v USA v New Orleans. Ich osud bol poznačený buď prírodnými katastrofami, alebo stratou záujmu. Tieto zvláštne prostredia ponúkajúce všemožné druhy potešení sa tak stali paródiou samých seba. Keď zábavný park Six Flags zničil v roku 2005 hurikán Katrina, jeho areál zaliala voda a stal sa miestom pre tamojšiu faunu a flóru. Krokodíly, hady a medvedíky čistotné obývajúce ruiny atrakcií a stavieb budia dojem snového sveta, ríše divov, akoby nového zábavného parku, no nebezpečného pre človeka. Ľudia sa tu objavujú ako neistý prieskumníci, pripomínajúci tak Alenku z knihy Lewisa Carrolla. Bizarný svet sa javí nepriateľsky a agresívne a tento výlet je skôr „bad trip“. Nadvládu získava nový kolobeh, ktorý nesmeruje k obnove života a k udržiavaniu rovnováhy, ale vychyľuje ju čoraz absurdnejším smerom. Dokáže si s tým príroda poradiť? Alebo sa zasekne podobne ako nefunkčné mechanické kolesá lunaparkových atrakcií?

Naše sny o svete, ktorý dokážeme dokonale ovládať a využívať prešli za posledné desaťročia revíziou a fascináciu neustálym napredovaním prebrala fascinácia z možného konca civilizácie. Budúcnosť už bola a nám ostáva vratká prítomnosť. Kapitalizmus, ktorý sa ukázal ako jediný fungujúci systém, však nemusí byť večný. „Vieme si skôr predstaviť koniec sveta, ako koniec nášho ekonomického modelu“ hovorí Slavoj Žižek. Čo ak však nestihneme niečo nové vymyslieť a veci sa budú diať bez našej možnosti im dostatočne čeliť? Čo príde potom a ako skončia sny o hedonistickom blahobyte? Realita hrozí predbehnúť aj naše najhoršie nočné mory... Maľby na drevených doskách nemajú štandardný tvar. Sami o sebe vyznievajú ako fragmenty, ktoré možno metaforicky vnímať ako záblesky z tohto snového sveta, kde sa divoké zvieratá stretávajú s tými umelými. Ich nepravidelné tvary pôsobia rovnako agresívne ako príroda deštruujúca dielo človeka a zároveň ich možno vnímať ako úlomky pôvodne pravidelných a štandardizovaných formátov typických pre priemyselnú výrobu. Medzi týmito úlomkami zavesenými do priestoru v niekoľkých plánoch by vznikali mierne zákryty alebo medzery a celá štruktúra by sa pre diváka menila v závislosti od jeho pohybu. Diela obklopujúce pozorovateľa ešte viac dekonštruujú celkový „obraz“ a on sa tak ocitá v onej ríši divov. Ich materiálna a výtvarná stránka (od klasickej maľby až po rytie, vrstvenie a opaľovanie ohňom) spolu so spôsobom inštalovania tak umocňujú celové vyznenie.

Peter Molari-Boledovič