Hlavná strana

Témy ako starostlivosť (o seba, o deti a domácnosť), alebo telo a telesnosť (prítomnosť v časopriestore, sexualita, pôvod, putovanie / hľadanie...), či iné psychologické témy portrétu, autoportrétu v rôznych vyjadrovacích prostriedkoch sú prostredníctvom biologickej determinácie pripisované ženám a ženskej tvorbe, čo súvisí s patriarchálnym delením, podmieneným historickými rodovými stereotypmi. V. Fuček tieto stereotypy svojou osobnou tvorbou narúša a pomenúva rodové aspekty v tvorbe na základe tém rodiny a osobných príbehov, pracuje s textilom (napr. formou recyklovania rodinného posteľného prádla a textilu), čo sú atribúty stereotypne zadelené do tvorby žien. Paradoxne, N. Okolicsányiová v jej príbehovej maľbe bytostne provokuje zobrazením autonómne zmýšľajúcich predstaviteliek, ktoré sa zgrupujú do akýchsi svojráznych komunít. Účelom výstavy Wo-Man PAINting je pozorovanie genderových súvislostí v (nielen) maliarskej tvorbe, v tomto prípade muža a ženy. Prezentovanie intimity, ktorá väčšinou v mužskej tvorbe absentuje má byť na tejto výstave zásadnou identifikáciou emocionálnych prejavov mužského rodu z pohľadu V. Fučeka ako otca a umelca a N. Okolicsányiovej (nematky) ako predstaviteľky ženskej osobnej telesnej maľby. Tematicky týchto autorov spája analýza vlastného psychického stavu, reflektovanie osobnej identity expresívnym maliarskym gestom. Kým V. F. pracuje s abstraktnými maliarskymi a priestorovými polohami, N. O. je predstaviteľka viac-menej konkrétnej, figurálnej maľby..

Sú rozdiely v tvorbe podmienenej rodovou líniou? Ako vyzerá mužská a ženská tvorba ovplyvnená feministickým myslením? Vnímajú muži svoju intimitu inak ako ženy? Prečo ženy dokážu otvorene komunikovať svoju zraniteľnosť a muži rafinovane pretvárajú svoju osobnú identitu.

Všeobecne je na umeleckej scéne len veľmi málo autorov – mužov, ktorí pracujú s prostriedkami intimity v ich vlastnej tvorbe. Osobné reflexie a reflexie spoločenskej situácie mužov v súčasnom svete podčiarkuje len pár autorov, no vzhľadom na stúpajúce tendencie autority feministických vyjadrení sa dnešná situácia spoločenského rodového delenia aktualizuje. Jana Oravcová (J. Oravcová, 2011:121) podotýka, že „je na mieste sa zamyslieť, či sa spoločnosť nenachádza v kríze identity, v hraničnej, prahovej situácii, na rozhraní minulého a budúceho, keď subjekt je aj nie je súčasťou spoločnosti, nachádza sa v akejsi prechodnej fáze“... Prechodná fáza v našom chápaní znamená stupňujúce sa chápanie rodovej rovnosti a z neho vyplývajúce sociálne transformácie.

Vytvorenie diel podporil z verejných zdrojov formou štipendia
Fond na podporu umenia

---
Natália Okolicsányiová

Vyštudovala maľbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde skončila doktorandské štúdium u Štefana Balázsa v Ateliéri kritickej analýzi obrazu. Okrem maliarskej tvorby sa venuje aj pedagogickej činnosti a momentálne žije a pracuje striedavo v Trenčíne a v Bratislave. Jej tvorba sa vyznačuje expresívnou figuráciou, ktorá vychádza z osobnej skúsenosti a zo snahy o hľadanie podstaty vecí. Snaží sa dostať do vnútra osobnosti a využíva pri tom prevrstvovanie farby, premalovávanie a figurálnu deformáciu, ktorá vyzdvihuje osobné nad všeobecné. Jej neoexpresívne gesto je však podložené silným konceptuálnym základom, ktorý pramení v nových, feministických a pozíciu ženy skúmajúcich teóriách. Tento teoretický základ autorka v práci premieňa na živú a dynamickú maľbu a svoj často vnútorný zápas zrkadlí v maliarskom boji odohrávajúcom sa na plátne. Jej ženské postavy sú nielen autobiografické, ale aj symbolické ako obrazy ženskej identity, ktorú autorka potrebuje znázorniť. Počas svojho pôsobenia na maliarskej scéne vystavovala najmä na Slovensku na niekoľkých autorských a kolektívnych výstavách.