Historici a ekonómovia zvyknú diskutovať, ktoré sú historicky najvýznamnejšie plodiny. Ktoré najviac ovplyvnili chod dejín, dali ich pestovateľom a konzumentom výhodu voči iným kultúram či civilizáciam, stáli za ich bohatstvom či úpadkom. Séria štúdií a kníh bude isto ešte dlho pokračovať, ale celkom isto nedá univerzálnu odpoveď. Uhlov pohľadu je na to príliš veľa, navyše sú tekuté a lokálne. Z podobnej perspektívy by sme mohli nazrieť aj to, čo nevyrastá zo zeme, ale naopak, je pod ňou ukryté. Ako toto ovplyvnilo svetové, národné či štátne dejiny. V dobrom i zlom. Môžu to byť rovnako pasívnym zaznamenávateľom alebo aktívnym „účinkujúcim“. Rovnako svedkom minulosti ako prítomnosti či varovaním pred budúcnosťou.
Tu niekde možno hľadať inšpiračný zdroj pre najnovší projekt Mareka Kvetana, Cornerstone (Základný kameň). Kombinuje v ňom sochárčinu, inštalačné postupy a zvukovú stopu. Vybral si šesť kameňov. Meteorit, kamenné uhlie, smolinec (uranit), obrovský kryštál, valivý (bludný) kameň či obyčajný „skala“ referujú k fenoménom, ktoré buď zásadne ovplyvnili život na našej planéte, alebo bohatstvo národov, politický osud štátov vo veľmocenskom súkolí, ale aj blahobyt banských miest, alebo sú symbolom klimatickej zmeny či agrárnej neúrodnej chudoby. Všetky z vyššie menovaných sa priamo týkajú aj nás.
Šesť uniformne čiernych „kameňov“, len tvar a povrch evokuje cestu k ich identifikácii. Morfológia ostáva, len mierka sa posúva. Netreba sa hrbiť nad zaprášenou vitrínou, ako to poznáme zo školského výletu do mineralogických zbierok. Šesť svedkov našej (uhorskej, československej, slovenskej) minulosti či výziev globálnej prítomnosti.
Každý z nich stojí na svojskom podstavci. Stoličke, stolci, piedestáli či biednej podpere. Aj tieto nesú osobité konotácie. Sú symbolom tu moci, tu pokory. Z ich drevených častí by chemická analýza odhalila, v čom sa ponárali korene stromov. Stopy akých nerastov obsahuje. No ich tvar a príbeh ponúkajú širšie referencie, aj keď vychádzajúce z lokality. Šesť kameňov tu nestojí v tichu, ktoré s kameňom podvedome spájame. Hoci tušíme, že ich „vznik“, dobíjanie, presun či nárek, ktorý ich občas sprevádza, bývajú veľmi hlučné. Zvuková časť inštalácie týmto pridáva ďalšiu dimenziu ich príbehu.
Na mnohovrstevnatosť čítania odkazuje ostatne i samotný názov diela. Základný kameň, v užšom slova zmysle referuje k založeniu stavby, pričom výber samotného materiálu kameňa zvykne mávať ďalšiu symbolickú hodnotu, spravidla lokálnu referenciu. V našich končinách možno ešte viac odkazuje k značne sprofanovanému politickému aktu jeho poklepkávania ako demonštratívneho začiatku (vý)stavby. Paradoxne, rovnaký názov sa občas používa i pre kameň, ktorý sa kladie ako posledný a završuje dielo. A to nehovoriac o sakrálnom a profánnom význame základného (uhoľného) kameňa.
Dielo je tým otvorené ďalšej divákovej imaginácií. Prechádza sa medzi základnými kameňmi, započúva sa do zvukov upokojujúcich i ruptúrne znepokojujúcich, rozmýšľa, či prijať výzvu na riešenie postkonceptuálneho rébusu alebo sa len nechať unášať mágiou lapidária 21. storočia.