Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Kultúrne klbko II.
Bratislava - Košice a späť
"Keď sa v roku 2007 dnes už expremiér Robert Fico vyjadril k dostavbe luzórnej diaľnice D1, vyhlásil, že do roku 2010 by mala spojiť západ s východom. Dodnes sa tak nestalo. Premýšľam nad tým, čo by bolo, ak by sa to podarilo. Či by sa zmazali, alebo aspoň do určitej miery eliminovali rozdiely, ktoré medzi regiónmi a Bratislavou existujú. Ako by ľudia rozmýšľali, čo by robili a ako by vnímali krajinu a či by bolo Slovensko odrazu chápané všetkými rovnako a hlavné mesto by prestala byť „štátom v štáte“. Na trati Bratislava-Košice pozorujem krajinu, ľudí a situácie a hľadám definíciu toho, čo znamená byť Slovákom. To sa dá podľa môjho názoru pochopiť jedine poznaním krajiny, v ktorej žijem. Posledné dva roky priniesli Slovensku veľa dôležitých udalostí. Jednou z prvých bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá rozhýbala krajinu k obrovskej aktivite, následne k úpadku silnej, dlhoročne vládnúcej strany, no na druhej strane aj vzostup extrémneho nacionalizmu a nenávisti, mierenej voči menšinám a etnickým skupinám. Moje predošlé projekty riešia problematiku falošného a prázdneho hejslováctva dlhodobo a komplexne. Bratislavu- Košice a späť som poňal portrétovo. Mojou snahou je zobraziť ľudí, ktorí sú nositeľmi týchto udalostí. Tie sú trpko-smutné, niekedy úsmevné, ale stále trochu nakrivo. Radiála od západu na východ mi ponúkla zachytiť ľudí v ich prirodzenom prostredí, nie situačne, skôr príbehovo. Nejedná sa o okamihy, ktoré sa stanú a následne zaniknú. Každá z fotografií si nesie svoj príbeh s odkazom na minulosť a presahom do našej budúcnosti.
Projekt Bratislava-Košice a späť je jedným veľkým portrétom Slovenska, ktorý som poskladal z výrazných momentov. Ak by sa ma niekto opýtal, koľko hodín strávených v aute ma to stálo, odpovedal by som, že netuším. Veľa." Boris Németh
Homeland
"je projektom o nacionalizme v nás. Môžeme ho však čítať aj ako portrét rozkladajúcej sa spoločnosti, či ako cyklus o hľadaní národnej identity. Nemá podobu klasického dokumentu, je skôr sériou vizuálnych reprezentácií aktuálnych celospoločenských nálad – strachu, hnevu, rozčarovania, beznádeje. Boris Németh sa vo fotografiách vyhýba reportážnej doslovnosti a priamočiarosti, očisťuje ich od prvoplánových metafor či ľahko čitateľných príbehov. Ak zobrazuje jedinca, nekonkretizuje ho. Fotografuje ho zväčša z diaľky, s tvárou odvrátenou od objektívu alebo ho izoluje v bizarných prostrediach. Premieňa ho na symbol človeka utláčaného systémom, splývajúceho s davom alebo dobrovoľne opúšťajúceho spoločnosť. Aj do zátiší vkladá obrazy nefungujúceho systému, náznaky silnejúcich extrémistických prejavov a pokrivenosti vlasteneckého cítenia. Tradičný slovenský symbol – Jánošík, je odrazu len vyprázdnenou formou, do ktorej si môžeme dosadiť mýtus uspôsobený podľa našej ľubovôle. Aj muchotrávka uprostred vypusteného bazénu je len umelým parazitujúcim elementom. Výsledky prieskumu verejnej mienky – Eurobarometer z jesene 2015 priniesli zistenie, že Slováci majú spomedzi krajín Európy najmenšie pochopenie pre spolužitie s inými náboženskými, etnickými či sexuálnymi skupinami. Narastajúce prejavy xenofóbie a radikálne pravicových názorov tieto výsledky len potvrdzujú. Kedy sme prestali byť tým povestným pohostinným národom? A boli sme ním niekedy vôbec? Cieľom projektu Homeland nie je moralizovať, ale skôr znepokojiť, zneistiť. Pretože práve to môže byť cesta, vedúca k diskusii a k odpovedi na otázku, ktorú podvedome vyvoláva záverečná fotografia katalógu: Kto a čo všetko môže spolunažívať v jednej domovine?" Michaela Pašteková, kurátor
SUSEDIA - TuFoTím
Turčiansky fotografická skupina spájajúca skúsených aj začínajúcich fotografov. Na pravidelných stretnutiach si vymieňame skúsenosti, prezentujeme najnovšiu tvorbu, poskytujeme si konštruktívnu kritiku a vzájomne sa povzbudzujeme k lepším výsledkom. Dali sme sa dokopy, pretože jeden od druhého sa naučíme viac. Nemáme vyhradený žáner ani techniku, každého zaujíma niečo iné a radi skúšame nové veci.
SUSEDIA - JUST a NATRUC
Fotoskupina šiestich žilinských neprofesionálnych fotografov.
Turčianske kultúrne stredisko v Martine
Celkový rozpočet:
7 370,00 €
Výška podpory:
7 000,00 €