Hlavná strana

ANNA ONDREJKOVÁ(*1954 Liptovský  Mikuláš) - slovenská poetka, dramaturgička, herečka, tanečníčka a výtvarníčka. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Odvtedy formuluje svoj vnútorný svet, ktorý sa neodtŕha od vonkajšej reality, ale citlivo naň reaguje. V r. 1978 vyšla zbierka poézie Snežná nevesta, pokračovala vydaním zbierok Plánka (1989) Sneh alebo Smutná jabloň plná nedozretých pávov (1993),  Nespavosť (1994), Skoromed skorokrv (1998),  Havrania-snová (2000, 2007). Nasledovali básnické zbierky Úzkosť Tristan (2011), december: Izoldine vlasy horia, Izolda: akoby som nehorela (2013, 2014). Hlavnými motívmi jej tvorby sú láska (väčšinou nenaplnená a túžiaca), samota a jej prekonávanie, zlo a tragika sveta. Sporadické historické či literárne motívy pretavuje do vlastného, neopakovateľného tvaru. V Anne Ondrejkovej má slovenská poézia silnú ženskú osobnosť, ktorá trvá na hĺbke poézie i života. Okrem literatúry sa od polovice 90 rokov venuje aj divadlu ako herečka, dramaturgička a autorka textov, zaujíma sa aj o výtvarné umenie – je autorkou ilustrácií, koláží a grafiky.

IVAN ŠOBÁŇ  (*1962, Liptovský Hrádok) - básnik, fotograf, člen Spolku slovenských spisovateľov.  Vyštudoval v Bratislave na Mokrohájskej ul., od mladosti sa zúčastňoval literárnych súťaží (Literárny Kežmarok), prispieval do viacerých časopisov a zborníkov.  V roku 1992 získal mimoriadnu cenu poroty v literárnej súťaži V. svetového festivalu slovenskej mládeže. Ako básnik sa predstavil prvýkrát v roku 1995 zbierkou Prichádzam nepoznaný. Rok 2001 mu priniesol pocity hrdého otca nad zrodom svojej druhej básnickej zbierky Kolovrátok. Medzi druhou a treťou zbierkou básní vyšla bibliofília s ilustráciami Jaroslava Uhela Rozpravy z ticha. V roku 2008 uviedol  do života svoju tretiu knihu básní Okom duše. V knihe je tridsaťštyri básní, ktorých nehu a krásu posiela Ivan do sveta. Vyznievajú z nich čisté ľudské túžby po šťastí a pokora s prijatím osudu. V roku 2009 vyšli Ivanovi Šobáňovi verše Rozjímanie a  tri roky neskôr v  roku 2012 zbierka Zo života Života. Poézia je pre neho základným spôsobom vnímania a esenciálnym nástrojom komunikácie, pričom si zachováva nepatetickú nádej a dôveru v život.

RÓBERT NEMČÍK (*Liptovský Mikuláš) - básnik, fotograf. Detstvo a základnú školu strávil v Ružomberku, vyštudoval Združenú stredn školu v Žiline, odbor fofotografia. Okrem fotografovania sa zaoberá i programovaním, viedol krúžok výpočtovej  techniky na základnej škole v Bielom Potoku.  V roku 2006 vydal s podporou Komunitnej nadácie Liptov zbierku básní  a krátkych úvah  Som to ja?, na ktorú nadviazal v roku 2013  ďalšou zbierkou Cesta k srdcu. Jeho básne sú vrúcnou a prostou reflexiou na život s láskou i bez nej…  Žije a tvorí v Ružomberku.

RADKA BEREŠÍKOVÁ (*1981 +2012, Ružomberok) - poetka, blogerka, výtvarníčka a publicistka. Absolvovala Gymnázium sv. Andreja a 2 ročníky Katolíckej univerzity v Ružomberku (odbor literatúra, slovenský jazyk a história). Pre závažné zhoršenie zdravotného stavu bola nútená školu opustiť. Žila a tvorila v Ružomberku - Bielom Potoku. Od detstva písala poviedky a básne,  získala viacero ocenení v celoslovenských literárnych súťažiach. Debutovala v roku 2004, kedy jej vyšly dve zbierky básní  - Štyri živly a Nočné raňajky. Nasledovali Rezonancie (2007) a Rovnováha(2009). Radkinu  tvorbu ovplyvnila nevyliečiteľná choroba „motýlích krídel“, no zároveň hlboká viera, ktorá ju dennodenne vnútorne sprevádzala. Jej verše sú krehkou, nežnou, zdanlivo nekomplikovanou výpoveďou mladej ženy, ktorá je v dôsledku choroby  nútená žiť uzavretým spôsobom. Zbierka Kamienky (2012) vyšla len niekoľko dní před poetkinou smrťou a je působivým svedectvom o jej zápase so smrtelnou chorobou. Z pozostalosti Radkinej tvorby bola v roku 2017 vydaná zbierka Noc bielej fantázie.

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.