Hlavná strana

Štefan Packa (1946) - narodený v obci  Šuľany, okres Dunajská Streda. Detstvo prežil v obci Pata (okres Galanta). Pre jeho postoje k okupácii Československa nemohol nastúpiť po absolvovaní vojenskej služby na miesto vedúceho hotela vo Vysokých Tatrách. Vrátil sa preto do rodného kraja a pôsobil v Reštauráciách Galanta, neskôr ako vedúci stravovania na Atómke v Jaslovských Bohuniciach, ako šéf stravovania v hoteli Poľnohospodár v Dudinciach, aby sa po desiatkach rokov vrátil do milovaných Tatier — do hotela Grand v Jasnej, kde skončil ako riaditeľ.

Okrem svojho povolania sa po celý život venoval umeniu. Patrí k dvojdomým autorom: intenzívne sa venoval literatúre a výtvarnému umeniu. O jeho tvorbe vydáva podrobné svedectvo rozsiahla, takmer 400 stranová výberová personálna bibliografia, ktorú pri príležitosti 70. výročia jeho narodenia vydala v roku 2016 Liptovská knižnica Gašpara Fejérpataky — Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Je autorom viacerých básnických zbierok, esejí, ale i populárnych  kníh o varení.Z poézie možno spomenúť zbierky: Deň na dne (1971), Zrkadlenie (1996), Nebásne (2001), Návraty (2012), Záhrada spomienok (2014), MosTY a JAzvy (2016).Je spoluautorom básnických a fotodokumentačných publikácií: Tatry naše malebné (1982), Tatry čarovné (2001), Demänovská dolina ako ju nepoznáme (2002). V roku 1975 vydal Receptár špecialít, je autorom viacerých kníh o varení - Varíme lacno, vtipne a rýchlo (2010), (Nielen) Recepty slávnych a úspešných,  ale i  Tatry na tanieri (2013), ktoré sa dočkali viacerých ocenení.

Jozef Daník (1947) - narodil sa v Malackách, kde prežil prvé roky života napájaný slnkom a vetrom Záhoria. Stredoškolské štúdium absolvoval a ukončil na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Žiline ako aj na Strednej knihovníckej a grafickej škole — pobočke v B. Bystrici. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Prešove a Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Prvé literárne práce uverejnil v školských časopisoch, Pionierskych novinách, Obrane ľudu, ČS vojakovi, regionálnych novinách, Kultúrnych prehľadoch a časopisoch, ako aj na literárnej stránke serveru Blue World. Venoval sa v nich hlavne poézii, krátkym literárnym súborom pre divadlá poézie, ale aj výtvarnému — grafickému stvárneniu textov. Bol finalistom a víťazom celoštátnych prehliadok armádnej súťaže umeleckých talentov v tvorbe poézie, výtvarných technikách — grafika, ale aj súťaži divadiel poézie v rokoch 1966 až 1974. V posledných rokoch sa stal finalistom a víťazom súťaže Kniha Liptova so zbierkami poézie Hľadanie času (2012), Siedmy deň po stvorení (2013), Korene — korienky v rodokmeni a Súhvezdia v čase leta (2014), Vyznanie (2015).Vydal 14 zbierok poézie a krátkych lyrizovaných próz. Profesionálne sa venoval výchove a vzdelávaniu mládeže a dospelých. Viac ako päťdesiat rokov žije a pracuje na Liptove, ktorý sa mu stal domovom.

Peter Vrlík (1964) -  narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Ako zanietený regionalista sa zaoberá dejinami a osobnosťami Liptova; kronikársky priblížil vojnové udalosti 1938 – 45 v publikácii Liptovský Mikuláš, s Petrom. Vítekom prerozprával miestne povesti v zbierke Z liptovskej truhlice (obe 2004), bol autorom textovej časti v obrazovej knihe Liptov (2005). Od mladosti sa ako organizátor, herec a autor početných scénických výstupov (21) a dramatizácii (14) venuje ochotníckemu divadlu; do Zborníka rozprávok (1996) prispel hrami Psota a Salaš na Čertovici, spolutvorca Zborníka z histórie ochotníckeho divadla obci Liptova… (2003). Píše aj publicistické príspevky do matičnej a regionálnej tlače.

Ocenená bola jeho spoločne vydaná  kniha Povesti z Liptova (2008), spoluautor Peter Mišák). V roku 2013  tiež spolu s P. Mišákom vydali Rozprávky spod slovanskej Lipy. Tému povestí rozvíja v tituloch  Murárske povesti a príbehy, Zbojnícke príbehy a povesti (2015). Najnovším dielom sú Veselé liptovské povedačky alebo Na čo sa Liptáci najviac hnevajú,  z roku 2017.

 Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.