Hlavná strana

Hostia večera: 
DUŠAN MIKOLAJ 
spisovateľ, esejista, redaktor, pedagóg 
STANISLAV MELIŠ 
umelecký sklár

Dušan Mikolaj ( 14. 3. 1948, Lodno) - po maturite na gymnáziu v Kysuckom Novom Meste (1966) študoval r. 1967 – 71 slovenčinu a angličtinu na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici. Bol redaktorom denníkov Smena a Smer, v r. 1976 – 88 mesačníka Slovensko v Martine, r. 1988 – 94 časopisu Dotyky a Národná osveta. Pôsobil ako riaditeľ sekcie miestnej a regionálnej kultúry Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, od r. 1998 opäť ako redaktor v Bratislave. Do literatúry vstúpil publikovaním poviedok v zborníkoch V tomto čase (1973) a Dychtivo spolu (1975). Debutoval novelou Také korene (1979). Autor knihy poviedok Kone (1981), knihy o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi Stanem sa básnikom (1990), o maliarovi Milošovi Alexandrovi Bazovskom Tlejúce slnko (1994) a Majstri štetca (2002), zbierok poviedok Smrteľné dedičstvo (1994) a Medová baba (2006). Je autorom rozhlasovej hry Posledný žrebec (1983). Sústavne sa venuje kultúrnej publicistike, zaujíma sa aj o tradičné slovenské remeslá remeslá, o ktorých napísal viacero príručiek a príspevkov. Za knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju získal Cenu Vojtecha Zamarovského za rok 2008.

Stanislav Meliš  (* 1947 Divina) - v rokoch 1961-1963 absolvoval učňovskú školu sklársku v Lednických Rovniach, v štúdiu pokračoval  na odborní škole sklářské v Novom Bore v Čechách, kde sa zameriaval na umelecké stvárnenie individuálnych projektov z ručne fúkaného a tvarovaného skla. V roku 1968 emigroval do Austrálie. Usadil sa v Adelaide v Južnej Austrálii. Profesionálne sa začal výrazne prejavovať v druhej polovici  sedemdesiatych rokov - bol jedným z prvých sklárov z bývalého Československa, ktorý sa angažoval na rozvoji štúdiového sklárstva v Austrálii.  V sklárskej huti  The Jam Factory Workshops (huť sídlila v bývalej budove továrne na výrobu džemu), kde viedol sklárske štúdio,  zodpovedal za jeho produkciu a výchovu študentov. Začiatkom osemdesiatych rokov pôsobil aj ako umelecký poradca a  pedagóg v adelaidskej College of the  Arts, kde prispel k vzniku silnej generácie tvorcov a tradície moderného austrálskeho skla. Spolu s Pavlom Tomečkom v roku 1983 založili sklársku firmu  Novart Glass, kde pôsobil ako riaditeľ až do roku 1992. Absolvoval množstvo samostatných skupinových  výstav v Austrálii, Severnej Amerike ale i Japonsku a Thajsku,  v rámci ktorých mu bolo udelených niekoľko medzinárodne uznávaných ocenení. V roku 1982 bol zaradený medzi  50 najlepších sklárskych výtvarníkov na svete.  Je jedným z aktérov hnutia tvorcov  tzv. horúcich techník pri produkcii umeleckého skla. Typickými pre jeho tvorbu je séria Sea Shells (morské lastúry), ktoré sa ocitli v zbierkach množstva zahraničných prestížnych múzeí. Z novšieho obdobia pochádzajú jeho práce vytvorené technikou tvarovania nad kahanom. 
Momentálne striedavo žije v Austrálii i na Slovensku.

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.