Hlavná strana

dňa 22. 6. 2017 (štvrtok) o 16.00 hod. 
Mestská knižnica Ružomberok, Podhora 33, odd. beletrie

Hosť večera: 
JAROSLAV REZNÍK st.
básnik, prozaik, scenárista, dramatik, redaktor a publicista
pri príležitosti 75. narodenín a privítaní jeho novej knihy

Spoluhostia:
Július Lomenčík, literárny vedec, básnik a kulturológ

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

Jaroslav Rezník - absolvent ružomberského gymnázia,  študoval na Pedagogickom inštitúte v Martine, neskôr muzeológiu na Univerzite T. G. Masaryka v Brne. Bol pracovníkom Matice slovenskej v Martine,  od r. 1975 pracoval v Slovenskej literárnej agentúre v Bratislave. Od roku 1990 pôsobí ako  predseda Spolku slovenských spisovateľov a riaditeľ Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov.

Debutoval básnickými zbierkami Váhavosť  (1966), Prijímanie  (1969), S vodou na jazyku (1970). Kladne boli prijaté jeho zbierky Horúčava (1993),  Dôstojnosť a iné básne(1996),  Tajomstvo priamky (2007) a S prestrelenou ružou v erbe (2012). Odborná verejnosť jeho poéziu hodnotí ako  tradicionalistickú, vyznávajúcu humanistický, kresťanský a národno-vlastenecký princíp. V čase publikačného zákazu v 70. a 80. rokoch 20. storočia sa venoval dramatickej tvorbe pre rozhlas, televíziu a  divadlo. Je autorom televíznych hier Blízko odpovede, Nech sa niekto opováži alebo Ako Ďurko Konôpka o fujaru prišiel, Ján Literát, v ktorých čerpal námety zo slovenskej histórie. Deťom a mládeži venoval bábkové hry Margita a Besná, O cárovi Saltánovi, Živé svetlo, Ako to naozaj bolo alebo Príhody Janka Hraška, televízne hry Chlapci a Živé svetlo a televízne rozprávkové seriály Medvedí rok a Rozprávky z praveku. Väčšina jeho  diel pre deti je charakteristická  nekonvenčným prístupom, plnom slovných hier a bohatej metaforiky.  

Nesporný úspech v literatúre pre mládež dosiahol svojimi umelecko-náučnými dielami Po literárnych stopách na Slovenska (1982) a Túry do literatúry(2001 a 2012), v ktorých na princípe „literárneho zemepisu“ zobrazil vývinový oblúk našej literárnej kultúry od najstarších čias až po začiatok 21. storočia. Medzi tvorivé aktivity Jaroslava Rezníka patrí aj súbor rozprávok zo súčasnosti Rozprávky o Mladuškovi (2005), príbehy pre deti  Kika spáva v paprike a Ježko v kvetináči (2009), či Oči plné oblohy (2010). Okrem toho autorsky pripravil päť ročníkov Slovenského literárneho kalendára, zostavil zborník hymnických piesní a vlasteneckých básní Kto za pravdu horí a  deväť zväzkov viacjazyčnej edície slovenskej poézie Bibliofílie LITA. Prekladá z ruštiny a češtiny. Žije a tvorí v Bratislave.

Július Lomenčík, doc. PaedDr., PhD. - literárny vedec, básnik, kulturológ, povolaním vysokoškolský pedagóg, sa narodil sa 15. 1. 1961 v Lučenci. Žije v Banskej Bystrici. Vo vedeckovýskumnej činnosti je jeho hlavným záujmom problematika teórie vyučovania slovenského jazyka a literatúry na základných a stredných školách; otázky jazykovej kultúry. Vo vedeckovýskumnej činnosti je v centre v centre pozornosti aj literárna regionalistika, s upriamením pozornosti na literárne tradície Banskej Bystrice druhej polovice 20. storočia a na slovesné prejavy a osobnosti východného Novohradu. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa zameriava najmä na didaktiku slovenského jazyka a slohu. Je autorom vedeckých monografií Regionalizmus – prostriedok komunikácie v škole (2000) a Kultúrne hodnoty regiónu v primárnej adukácii (2007), odborných publikácií Regionálne prvky vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry (2000), Interpretačné minimum. Z modernej slovenskej poézie (s J. Tatarom, 2002), Slová (zo)pnuté časom (štúdie – články – recenzie) (2007), spoluautorom učebnice Kapitoly z literárnej vedy (1998). Zostavil viacero metodických príručiek (Interpretácia literárnych textov 1 – 3, Slovenčina netradične 1 – 3).