Hlavná strana

Propagácia projektu Prvé lásky

Úryvok uverejnený na Instagrame:

Ahojte! V hlasovaní zvíťazila Nora... tak nech sa páči, dnešný úryvok je o nej (Nelám mi srdce) 

PS: Úryvky o Sofii a Marošovi zverejním tiež... už čoskoro. 

Pekný víkend!

Hodím sa teatrálne o posteľ, nádobky a plechovky zaštrngocú, ale ani jedna nepadne na zem. Niečo ma tlačí do rebier, ale kašľať na to. Oveľa viac vecí ma tlačí na duši. Pozriem sa na strop, lebo to je niekedy jediné východisko. Dívať sa dohora. V kútoch je plesnivý. Vytvára obrazce, v ktorých hľadám zvieratá, ľudí, niekedy celé príbehy. Často premýšľam, že by bolo zdravšie byť doma než v ozdravovni. Hľadieť na svoj strop s vedomím, že môžem kedykoľvek vyjsť do záhrady a vnímať biele chumáče na oblohe a hľadať tam zajačiky a lietajúce psy, aj keby visel na chladničke zoznam povinností napísaných maminou rukou. A potom si spomeniem, ako často som z domu utekala k tete Soni. Ukrývala som sa na strome a hrala sa na vtáčika. Ten klamlivý pocit slobody bol zničujúci. Život so zastrihnutými krídelkami je ťažký. Som pre našich nepoužiteľná na skutočný život – ich život – ich príkazy – ich zákazy. A ani ako okrasa nestojím za veľa.

Schmatnem telefón a hľadám v ňom správu od akčného chlapca.

Zasa nič! Čo som si myslela?

Čakám, že mi napíše takmer Bowieho slovami: Som šťastný a dúfam, že ty tiež. Všetko, čo potrebujeme, je láska. A potom si uvedomím, že on taký nie je. Vie zo seba všetko vyspievať, lebo to je jeho akceptovateľná forma komunikácie, ale povedať, či napísať by mi to nedokázal. Viem, že niečo s ním nie je v poriadku. To sú tie špinavé detaily lásky, o ktorých nemám poňatia. To jačanie ničoho ma zabíja. Žiť na planéte zamilovanosti je šialene ťažké ale úžasné zároveň. Svet je plný paradoxov.

Písanie rukopisu z verejných zdrojov finančne podporil formou štipendia Fond na podporu umenia. Foto: internet