Hlavná strana

7.4.2016   o 10:00
oddelenie beletrie

Podujatie v rámci projektu Kytica viazaná zo slov z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

Vlastne nechcel byť spisovateľom. Vždy sa mu páčil šport a Emil Zátopek, v detstve sníval o úplne iných povolaniach. I v jeho dielach sa často mieša snívanie a fantastika s realitou, niekedy tvrdou a  krutou. Vždy je ale prítomná láska, a to vo všetkých tvaroch a obmenách.  Už tej svojej prvej, ako stredoškolák, napísal niekoľko desiatok básní, našťastie - ako sám hovorí -  v poézii nepokračoval. Má rád skôr príbehy.

Prvá próza mu vyšla v 33 rokoch, keď prišli zároveň prvé úspechy v literárnych súťažiach Jašíkove Kysuce či Wolkrova Polianka. Vystriedal viacero zamestnaní, aby zistil, že mu najviac vyhovuje novinárske remeslo.  Prakticky celý život sa zaoberá jazykom – rediguje knihy, pôsobí ako jazykový redaktor, posudzoval i práce v literárnych súťažiach typu Mám talent. Sú jeho prózy realistické? Niekedy až priveľmi: „Všetko sa stalo, aj keď som to možno sám neprežil, ale dôkladne na mieste odpozoroval, odpočúval či načítal.“ Baví ho pozorovať realitu a je proti tomu, aby sa veci zametali pod koberec. Jednoducho tu sú a musíme ich akceptovať. „Robte všetko tak, aby ste sa s tou  tvrdou časťou reality  nemuseli stretnúť,“  hovorí autor na margo príbehu Normálny cvok o chlapcovi z reedukačného centra. Deň bez čítania sa mu neráta, rád sa vracia k autorom ako je R. Dobiáš, R. Sloboda, A. Carpentier, P. M. Dostojevskij či W. Faulkner.

Peter Holka (1950) -  rodák z Považskej Bystrice, v rokoch 1985 -1990 vyštudoval politológiu. Základnou charakteristikou Holkovej prózy je hutné rozprávačstvo a dejovo príťažlivý príbeh. Ako profesionálny novinár má zmysel pre skratku, charakteristický detail a znalosť mnohých atraktívnych prostredí. Knižne debutoval novelou Ústie riečok (1983), veľký kritický i čitateľský ohlas vzbudil románom  Neha (1995), tragickým príbehom muža, ktorému pri autonehode zahynie žena a zostane sám so synom.  Časť svojej tvorby adresoval mládeži - často prezentovanej cez obrazy drsnej reality, v akej sa naša mládež pohybuje. Jeho novely Prekážkar v džínsach (1990) a Normálny cvok (1993) vyzývajú mladých ľudí, aby sa nevzdávali svojich skrytých túžob a aby o ne bojovali. Teenagerom venoval i tituly Leto na furmanskom koni (1986) a  Piráti z Marka Twaina (1992).   V posledných rokoch kritiku zaujali najmä ľúbostné romány Biele noci, čierne dni (2005),  experimentálny titul Môj život s Demi Moore (2010), Pokušenie (2013) a Láska prebýva na Kilimandžáre (2015). Je autorom niekoľkých  rozhlasových hier, žije v Bratislave.