Hlavná strana

Krátky opis

Výstava, ktorá bola symbolicky otvorená ešte v čase zatvorenej galérie, pokračuje v druhej časti jej sprístupnením pre verejnosť. Idea zneprístupnenia či zamedzenia pohľadu a čítania diel zostáva však vo výstave prítomná aj naďalej. Koncepcia výstavy predstavuje užší výber diel Petra Rónaia z prevažne z 80. rokov, v ktorých autor skúma malevičovský „bod nula“ a rozvíja ho do krajných filozoficko-estetických polôh v rámci plochy obrazu.

Názov podujatia

Instant X Peter Rónai

Miesto konania / kraj

Martin / Martin

Termín konania

02.06.2020 - 30.09.2020

Popis projektu

Anti-obrazy či obrazo-objekty zastúpené na výstave prekračujú význam obrazu ako klasického závesného média. Prostredníctvom binárneho, čierno-bieleho modelu  zobrazovania – prekrývania, zhmotňovania – vyprázdňovania obracia autor pozornosť smerom k podstate samotného umeleckého diela a jeho vnútorného dialógu. Vnútorná rozpoltenosť a subverzia obrazov ako aj vymedzovanie a negácia vlastného umeleckého ťaženia je charakteristickou líniou, ktorá sa plynule odvíja naprieč Rónaiovou tvorbou zahŕňajúcou veľké množstvo najrôznejších médií a autorských stratégií. V rámci plochy obrazu sa tento princíp prejavuje ako fyzická premaľba, cenzúra a dekonštrukcia starších plátien či ich fragmentov. Nejasná a spochybňovaná pozícia diela zostáva na pomedzí hravej irónie a transcendentálnej monumentality. V niektorých prípadoch majú v sebe diela obsiahnutú  akúsi postmodernú vznešenosť, postavenú na rozpore a protikladnosti spochybňujúcej samú seba (tak ako ju charakterizuje J. – F- Lyotard), ktorá vo svojej skrytosti, či estetike prázdna presahuje naše vnímanie. Či už prázdnym priestorom uprostred plátna, nedopovedaným príbehom za premaľovaným obrazom, jeho nevystavením či vystavením za zatvorenými dverami.

Okrem týchto postkonceptuálnych hier s významom umeleckého artefaktu je rovnako výpovednou aj samotná forma. Gesto cenzúry – premaľba teda nefunguje výlučne ako popretie niečoho ale aj ako svojbytné vyjadrenie cez štruktúru farby, rytmus či expresiu maliarskeho gesta. Zatretý obraz už ako monochróm tak síce neguje pôvodné obsahové či výrazové východiská jeho podkladu, na druhej strane však cez materialitu maliarskej hmoty zdôrazňuje jeho prestupujúce štruktúry do nových kontextov.

Prostredníctvom odkazov a citácií svetových predstaviteľov abstraktného expresionizmu, akčnej maľby či  informelu nám autor predkladá vizuálne presvedčivé odpovede na otázky, ktoré by vo vzťahu k dejinám umenia asi nikdy nezazneli. Či už spontánne, s hravou pointou alebo za účelom premostenia  na súčasnosť. Ak by sme chceli teda vidieť akú farbu by mali slzy za Malevičom, ako by dopadla jeho posledná večera u Spoerriho, alebo čo by vzišlo zo stretnutia Maleviča s Jacksonom Pollockom, môžeme sa nechať viesť autorom a jeho interpretáciami. Na otázku ako by mohla vyzerať detská izba Kazimira Maleviča odpovedá v úvode výstavy obrazo-objektom, ktorý je štetcom a zároveň plátnom zaveseným na stene spolu s deravou stoličkou postavenou pri vstupe do ďalšej miestnosti. Na podobnej stoličke by sme si vedeli predstaviť sedávať lektorov či strážcov výstavných priestorov, ktorí svojou prítomnosťou reprezentujú skôr statickosť a nemennosť vystaveného či nedotknuteľnosť  interpretačného východiska v podobe jednotne stanoveného výkladu. Odstránenie možnosti obsadenia tejto pozície kýmkoľvek  vytvára príležitosť  pozrieť  sa skrz prázdny priestor deravej stoličky a nájdenia si vlastnej cesty k čítaniu instatne prítomného „X“.

 

Peter Rónai (*1953 Budapešť)  

Je multimediálny autor, ktorého tvorba sa začala plynule odvíjať od 70. rokov minulého storočia v rámci Maďarsko – Slovenskej neoficiálnej scény.  Od začiatku išlo predovšetkým o prekračovanie klasických médií – maľby  a fotografie, teoretických rámcov a kategórií, definícií  samotného umenia v duchu neodadaistických, postkonceptuálnych či postmoderných  princípov. Napriek multižánrovej roztrieštenosti má jeho tvorba konzistentnú a špecifickú podobu, ktorá sa svojimi neustálymi návratmi a recykláciami rozširuje smerom do hĺbky. Vo svojej tvorbe voľne nadväzuje na avantgardné smery svetového umenia, na ktoré sa však pozerá skôr s odstupom a iróniou.  Je posledným predstaviteľom silnej vlny akčne-konceptuálneho umenia  na Slovensku. Od 90. rokov je známy ako hlavný predstaviteľ videoartu na Slovensku. Autor v súčasnosti žije a tvorí v Bratislave. Ako pedagóg a vedúci ateliéru Grafiky a experimentálnej tvorby pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Košickej univerzity.

 

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Späť