Hlavná strana

Vírus COVIC 19 zasiahol do života nie len ľuďom, ale aj mnohým inštitúciám. V ostatnom čase dochádza k uvoľňovaniu pravidiel, a tak mohli byť opäť otvorené aj múzea. Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni (ďalej iba Ľubovnianske múzeum) opäť otvorilo svoje brány 8. mája 2020. Fungovanie múzea poznajú ľudia predovšetkým cez jeho prezentačné činnosti - programy, výstavy, koncerty atď. Základnou činnosťou každého múzea je zbierať, spracovávať, ochraňovať, uchovávať a sprístupňovať kultúrne a historické dedičstvo v podobe zbierkových predmetov. Prezentačná činnosť je iba špičkou vrcholca činností múzea. Tak je možné všetkých pracovníkov, ktorí nevystupujú na verejnosti a ktorých činnosť nie je bytostne spätá s prezentáciou nazvať aj „neviditeľnými“.

Medzi takýto neviditeľných pracovníkov patria aj „lekári“ zbierkových predmetov - konzervátori. Zbierkový predmet v múzeu žije svojím vlastným životom. Pri prijatí do múzea získa svoj rodný list a postupným spracovaním rastie a dospieva. Tak ako ľudský život trápia choroby aj zbierkové predmety bývajú často „choré“ - poškodené. Výhodou týchto predmetov je, že pri dodržaní vhodných podmienok môžu žiť večne.

Večný život zbierkových predmetov zabezpečuje odborná ochrana zbierkových predmetov.

Čo sa deje, keď je predmet poškodený - Aktívna ochrana zbierkových predmetov

Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa často stáva, že predmet príde do múzea poškodený, alebo sa vplyvom prostredia, či iných činností v múzeu poškodí. V tom prípade nastupuje aktívna ochrana zbierkových predmetov.

Aktívnu ochranu zbierkových predmetov zabezpečujú v múzeách pracovníci, konzervátori, reštaurátori a preparátori. Konzervátorské pracovisko je jednou zo súčastí Ľubovnianskeho múzea.

Kto sú konzervátori? Človek keď ochorie ako prvého navštívi všeobecného lekára. Takýmto všeobecným lekárom pre zbierkové predmety je konzervátor.

Konzervovanie je pracovný proces, počas ktorého sa zamedzuje narušenie predmetu vonkajšími i vnútornými činiteľmi, pričom sa musí zachovať čo najvyššia pôvodnosť predmetu. Konzervovanie spočíva predovšetkým v očistení a odstránení škodlivých látok napr. prachu, škvŕn, plesní či mikroorganizmov. V tomto prípade ide o vnútorné činitele. Na predmety pôsobia aj vonkajšie činitele ako svetlo, teplo, vlhkosť, či napadnutie organizmami (hmyz, hlodavce).

Aby mohli konzervátori svoju prácu dobre vykonávať je potrebné, aby na to mali vhodné podmienky. V Ľubovnianskom múzeu je konzervátorské pracovisko, ktoré tieto podmienky spĺňa. Správne pracovisko, alebo odborne nazývané tiež laboratórium konzervátora musí mať dostatočne veľké priestory s vhodným osvetlením, dostatočným vetraním, prívodom vody s postačujúcim odtokom a správnou inštaláciou elektriny a plynu. Okrem toho by malo konzervátorské pracovisko obsahovať potrebný počet prístrojov a nástrojov pre vykonávanie konzervovania. Ľubovnianske múzeum už niekoľko rokov dopĺňa svoje pracovisko modernými prístrojmi. V rokoch 2017 - 2019 zakúpilo prístroje, ktoré pomáhajú pri konzervovaní rôznych druhov predmetov šetrnejším spôsobom. Takýmto prístrojom je napríklad pieskovačka, či ultrazvukové vane . Technické vybavenie konzervátorského pracoviska z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Prístroje napomáhajú nie len k rýchlejšiemu ošetreniu predmetov, ale najmú k šetrnejšiemu prístupu k týmto predmetom. Za pomoci týchto prístrojov môžu konzervátori múzea ročne ošetriť takmer 400 zbierkových predmetov.

Tak ako lekársku činnosť, ani konzervovanie nemôže vykonávať hocikto. Konzervovanie by mal robiť iba skúsený a zručný pracovník s adekvátnym vzdelaním. Všetky činnosti konzervátora so zbierkovým predmetov musia byť zaznamenané v konzervátorskej dokumentácii, ktorá tvorí akýsi chorobopis predmetu.

Keď pomoc od všeobecného lekára nepomáha, lekár odporučí človeku návštevu špecialistu, odborného lekára. Takýmito odbornými lekármi pre zbierkové predmety sú reštaurátori či preparátori.

Reštaurovanie je zložitý a náročný proces. Prakticky pozostáva s úkonov konzervovania, t.j. očistenia, odstraňovania koróznych splodín, plesní, a doplňovania poškodeného predmetu napr. doplňovanie chýbajúcich častí nábytku, kovaní, tmelení a doplňovanie prerušených častí, sceľovanie chýbajúcich miest atď.

Ľubovnianske múzeum nemá svojho reštaurátora, preto svoje predmety dáva reštaurovať do reštaurátorských laboratórií napr. Múzeum SNP alebo SNM, či reštaurátorské ateliéri PÚ SR.

I keď predmety prejdú konzervovaním alebo reštaurovaním rovnako ako pri ľuďoch to neznamená, že sú trvalo ochránené. Vplyvom rôznych činiteľov sa môže poškodenie vrátiť. Úlohou múzejníkov je preto zamedziť poškodeniu a uchovávať predmety čo najdlhšie v dobrej kondícií, aby ich mohli potom prezentovať verejnosti.

Nabudúce, keď navštívite múzeum, si ,prosím, všimnite „kondíciu“ jednotlivých predmetov a spomeňte si aj na našich „neviditeľných“ konzervátorov.