Hlavná strana

V súvislosti s touto deštruktívnou „emóciou“ panuje medzi ľuďmi veľa zmätku. Z naturalistického pohľadu je hnev výsledkom evolúcie v ranom vývojom štádiu človeka, väčšina antropológov ho jednoducho zaraďuje medzi tzv. techniky prežitia, to znamená prirodzené dispozície umožňujúce človeku aktívne reagovať na číhajúce nebezpečenstvo a zároveň – na vyššom stupni vývojového štádia – predstavuje pomyslený „lakmusový papierik“ ľudskosti , lebo vzniká vždy vtedy, keď sa stretávame s niečím, čo považujeme za nesprávne a nespravodlivé. Aj preto máme tendenciu kvalifikovať hnev predovšetkým z morálneho hľadiska a vnímať ho skôr pozitívne, najčastejšie na pozadí odôvodneného rozhorčenia či pocitu nespravodlivosti. Moralistická aj naturalistická verzia však stále obchádzajú jeden očividný fakt: hnev v skutočnosti povstáva oveľa menej vo vyrovnanom človeku, ktorý sa riadi rozumom a pravdou, kým človek s menším sebavedomím, ktorý sa namiesto racionálneho uvažovania necháva radšej unášať vlastnými emóciami, podlieha hnevu oveľa častejšie. Banalita, z ktorej však vyplýva jeden nesamozrejmý dôsledok popierajúci „logiku silnejšieho“: hnev nie je známkou sily ale naopak slabosti, kým tolerancia, trpezlivosť a schopnosť odpustiť sú prejavom veľkých vnútorných rezerv a výsledkom (prekvapenie?) primárne racionálneho, nie emočného prístupu.   

...často až po viacerých bolestných skúsenostiach pochopíme, že sme to my sami, a nie tí druhí, ktorí sa musia naučiť ovládať svoj hnev. Väčšina z nás na to príde až v dospelosti. A to znamená, že sa musíme odnaučiť starým,  navyknutým reakciám. Platí, že pri vytváraní akýkoľvek nových vzorcov správania je nesmierne dôležité, aby sme dokázali skrotiť bezprostredné reakcie a zaujať od nich odstup. Preto aj odpoveďou na častú otázku „ako zvládať hnev?“ určite nie je emocionálny, empatický, ale jednoducho pragmatický a seba reflexívny prístup, vďaka ktorému sa budeme snažiť v každom možnom okamihu a „s chladom v hlave“ (kpt.) kalkulovať: Aký prospech budem mať z hnevu? Čo budem mať z toho, keď teraz podľahnem silným emóciám? Čo mi hnev z dlhodobého hľadiska vynesie? Tým, že si tieto otázky budeme pripomínať a premýšľať o nich, postupne hnev stratí na sile a nebude nás tak silno ovládať.