Hlavná strana

Pripravený a zverejnený bol aj ďalší text venovaný baníckej symbolike okresu v kontexte vzniku okresu, ktorý bol dôsledkom banskej činnosti v tomto priestore: "Okres Veľký krtíš" a jeho niekdajšia symbolika.

Vládnym uznesením č. 36/1968 Zb. z 28. februára 1968 boli na území Slovenska vytvorené štyri nové okresy a to Vranov, Svidník, Stará Ľubovňa a Veľký Krtíš. Okres Veľký Krtíš vznikol v roku 1968 odčlenením 66 obcí od okresu Lučenec a 7 obcí z okresu Zvolen (Vlastivedný slovník obcí Slovenska III. Bratislava : Veda 1978). Jeho rozloha je 874 km². Počet obyvateľov bol 45 874 (podľa údajov z roku 1970). Neprešli do neho všetky obce, ktoré boli pred rokom 1960 súčasťou okresu Modrý Kameň. Išlo napríklad o obce Horný a Dolný Tisovník, ktoré zostali v okrese Zvolen.

O mnohom napovedá aj dobová charakteristika okresu z roku 1970: Novovzniknutý Veľkokrtíšsky okres patrí zatiaľ vcelku medzi ekonomicky zaostalejšie okresy. Pri dôslednom využití svojich prírodných, nerastných a pôdnych zdrojov, statočnej práci tu žijúcich občanov má všetky predpoklady, aby sa stal ekonomicky výborne prosperujúcim priemyselno-poľnohospodárskym rajónom (50 rokov práce a bojov. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo 1971, s. 130).

V pozadí rozhodnutia vlády bola snaha takýmto spôsobom pomôcť zaostávajúcim regiónom. Ako súčasť iných okresov to nebolo možné, pretože investície končili predovšetkým v ich sídlach, resp. bezprostrednom okolí. Bol to aj prípad niekdajšieho Modrokamenského okresu, ktorý bol od sídla okresu v Lučenci značne vzdialený a bol na jeho periférii.

Vzhľadom na špecifiká doby a zriadenia, už 14. marca 1968 začal pracovať Okresný výbor KSS a od 31. júla 1968 aj Okresný Národný výbor vo Veľkom Krtíši. Aj z uvedeného poradia vzniku je zrejmé aký význam mala v danej dobe stranícka štruktúra, ktorá existovala temer na všetkých úrovniach správy krajiny paralelne popri oficiálnych orgánoch miestnej, okresnej, či krajskej úrovne.

    Okres Veľký Krtíš vznikol z pohľadu minulého režimu v interpretačne problematickom roku 1968. Napriek tomu bolo možné príbeh baníctva a zrod okresu v duchu dobovej ideológie veľmi dobre použiť ako pozitívny príklad, bez toho, aby sa história príliš znásilňovala. Rozvoj tohto priestoru kopíruje hlavné udalosti a procesy obdobia po roku 1948. Na počiatku bolo danie niekoľkých menších banských prevádzok pod národnú správu. V roku 1948 vznikajú Uhoľné bane v Pôtri. Ich premenou na Modrokamenské uhoľné bane v Pôtri a neskôr na národný podnik Baňa Dolina dochádza k pozoruhodnému rozvoju priestoru, ktorého vrchol bol dosiahnutý na konci obdobia socializmu. Situácia ľudí v okrese sa objektívne zlepšovala. Vznikali nové prevádzky priemyselných podnikov. Kontrastovalo to s vývojom napríklad v období Československej republiky v rokoch 1918 – 1938, alebo v období Slovenského štátu.

Hľadanie takýchto a podobných súvislostí bolo súčasťou realizácie projektu: „Dokumentácia zaniknutého hnedouhoľného baníctva v okrese Veľký Krtíš a naň naviazaných fenoménov“, ktorý bol realizovaný z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.