Hlavná strana

Štvrtok 21.11.2019 o 17:00 h, Galéria Ľudovíta Fullu, Makovického 1, Ružomberok

Autorské čítanie výrazných predstaviteľov súčasnej poézie. Básnici odprezentujú svoju najnovšiu tvorbu. Súčasťou je zvukové prostredie Petra Machajdíka.

Silvia Kaščáková (1976), poetka, prekladateľka, autorka piesňových textov a sporadicky aj iných literárnych foriem pripravuje pre Slovenský rozhlas a Rádio Lumen scenáre relácií zameraných na poéziu. Pre Štátnu operu v Banskej Bytrici prebásnila detskú operu Kocúr v čižmách od španielskeho autora (2015). Jej debut s názvom Kŕmiť leva vyšiel v roku 2015. V roku 2016 vyšla v jej preklade zbierka Veľké číslo od držiteľky Nobelovej ceny Wisławy Szymborskej. Venuje sa aj prekladu detskej literatúry, literárnej publicistike a umeleckej interpretácii textov. Ako textárka spolupracuje s viacerými hudobníkmi: Koščová, Knechtová, Šoralová, Komajota, Kandráčovci a i. V roku 2018 pripravilo Rádio Devín výber z jej najnovších veršov pod názvom Tvár plná príbuzných a v roku 2019 cyklus Nebo je plné zeme. V októbri 2019 vyšla v jej preklade ďalšia zbierka W. Szymbroskej Soľ. Silvia Kaščáková pochádza z Prešova, v súčasnosti žije v Ružomberku.

Erik Markovič (1972) študoval fyziku na Matematicko-fyzikálnejfakulte UK v Bratislave a filozofiu na Filozofickej fakulte tej istej univerzity. Doktorandské štúdium systematickej filozofie absolvoval vo Filozofickom ústave SAV a na Katedre filozofie a dejín filozofie FiF UK. V rokoch 2002 – 2013 pôsobil ako odborný pracovník Encyklopedického ústavu SAV a počas troch volebných období bol členomSnemu SAV. V roku 2016 bol tajomníkom redakcie Romboidu, externe pomáhal pri niektorých redakčných prácach. Na jar 2016 bol zvolený za vedúceho štatutárneho zástupcu Literárnej nadácie Studňa. Od roku 2017 je člen Výboru Sekcie pre pôvodnú literatúru Literárneho fondu SR za Obec spisovateľov Slovenska a od februára 2018 ječlen Rady AOSS. V júni 2018 ho zvolili za predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Odborné štúdie publikoval vo viacerých periodikách a zborníkoch. Z poézie knižne vydal cyklus siedmich zbierok básní v jednom zväzku pod názvom Ikonickosť.Prestupovanie Slnka (2014). Je autorom popostmodernej teórie palintropickosti.

Tvorba Petra Machajdíka zahŕňa hudobné kompozície, zvukovú poéziu a environmenty, grafické partitúry, hudbu k filmom, rozhlasovým hrám a tanečným performaniám. Je charakteristická etickým, morálnym a humánnym rozmerom, odmietajúcim a odsudzujúcim rasovú a sociálnu neznášanlivosť. Pomocou tradičných modálnych techník s citlivosťou pre zvukovú pestrofarebnosť vytvára jedinečný a jemný svet emocionálnych textúr. Väčšina jeho tvorby má hypnotický charakter a je ľahko rozpoznateľná. Vyznačuje sa nenásilným, zvukovo-poetickým jazykom, ktorý nanovo definuje niektoré formy súčasnej a dejinnej hudby ako aj iných druhov umenia.

Anna Ondrejková začala prvé verše publikovať v roku 1972 v časopise Nové slovo, ale svojou poetickou výbavou, vrúcnosťou a intenzitou výpovede i svetonázorom toto zoskupenie rýchlo prekonala. Knižne debutovala v roku 1975 zbierkou básní Kým trvá pieseň. Odvtedy formuluje svoj vnútorný svet, ktorý sa neodtŕha od vonkajšej reality, ale citlivo a často bolestivo naň reaguje. Hlavnými motívmi jej tvorby sú láska (väčšinou nenaplnená a túžiaca), samota a jej prekonávanie, zlo a tragika sveta. Sporadické historické či literárne motívy (Tristan a Izolda) pretavuje do vlastného, neopakovateľného tvaru. V Anne Ondrejkovej má slovenská poézia silnú ženskú osobnosť, ktorá trvá na hĺbke poézie i života.