Hlavná strana


Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.

V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.

Dizajn v texte a kontexte - Československo v medzivojnovom období

Krátky opis
"Hnutie za kvalitu. Umelecký priemysel ako stredobod modernizačnej reformy v období 1. Československej republiky" je vedecký príspevok Mgr. Silvie Seneši Lutherovej, PhD., pripravený na verejnú prezentáciu na konferencii Estetika centra a periférie - centrum a periféria estetiky, organizovanej Slovenskou asociáciou pre estetiku. Konferenčný príspevok je výstupom vedeckého výskumu Dizajn v texte a kontexte - Československo v medzivojnovom období.
Fotogaléria
Názov podujatia
Hnutie za kvalitu. Umelecký priemysel ako stredobod modernizačnej reformy v období 1. Československej republiky.

Miesto konania / kraj
Bratislava / Bratislava I,Bratislava II,Bratislava III,Bratislava IV,Bratislava V

Termín konania
23.10.2019 - 25.10.2019

Popis projektu

Hnutie za kvalitu. Umelecký priemysel ako stredobod modernizačnej reformy v období 1. Československej republiky.

Vedecký príspevok, konferencia Estetika centra a periférie - centrum a periféria estetiky. 23. - 25. 10. 2019, Univerzitná knižnica v Bratislave

Budúcnosť prvej Československej republiky je spojená s víziou rozvoja a reforiem naprieč všetkými sférami života spoločnosti. Slovensko zápasí so sociálnymi a hospodárskymi problémami, nezavŕšenou industrializáciou, živoriacou kultúrou a nedostatkom vzdelávacích inštitúcií, ktoré ho stavajú do okrajovej pozície voči rozvinutým centrám západnej Európy, predstavujúcim civilizačný vzor. Nasledujúca dekáda sa preto nesie v duchu intenzívneho úsilia o rozvoj hospodárstva, zlepšenie sociálnych podmienok a životnej úrovne a za jeho významný prejav možno považovať modernizačné hnutie v oblasti bytovej kultúry. Otázky úrovne bývania v mestách a kvality úžitkových predmetov, premietnuté vo výzvach na modernizáciu architektúry a umeleckého priemyslu, tvoria základ medziodborového diskurzu v odborných periodikách. Signalizujú meniace sa predstavy o funkciách a významoch umeleckých odvetví prepojených s každodenným životom urbánnej spoločnosti. Zástancovia reformy očakávajú od modernizácie umeleckého priemyslu, koncipovanej na základe syntézy priemyselných výrobných prostriedkov a profesionálnej výtvarnej tvorby, sfunkčnenie obytného prostredia i skvalitnenie predmetov, ktoré prinesú demokratizáciu bývania, zvýšenie všeobecného životného štandardu i skultúrnenie prostredia. „Moderný“ štýl úžitkového umenia, ktorý „prirodzene“ vyplynie z týchto procesov, má reflektovať spoločnosť „novej doby“.

Umelecký priemysel teda predstavuje v diskurze reformného hnutia na Slovensku v medzivojnovom období prostriedok modernizácie prostredia i spoločnosti samotnej, majúci potenciál vymaniť krajinu z periférnosti duchovnej aj materiálnej. Je definovaný ako účinný nástroj rozvoja Slovenska na úroveň moderného kultúrneho a hospodárskeho centra európskeho významu.

Kritická reflexia modernizačných zámerov sa zintenzívňuje paralelne s rozvojom umeleckého priemyslu ako samostatného odboru výtvarnej kultúry. Jeho etablovanie možno interpretovať v súvislosti s konfliktom kategórií centrum/ periféria, v zmysle tradičnej hierarchizácie umeleckých disciplín. Koncepcia moderného umeleckého priemyslu formulovaná reformným hnutím spochybňuje zaužívaný status úžitkového umenia ako „periférie“ umení. Medzivojnová československá kritika programovo zvýznamňuje umelecký priemysel ako výtvarnú disciplínu, poukazuje na jeho estetické kvality a prikladá mu mimoriadnu spoločenskú hodnotu. Úžitkové umenie sa dostáva do centra pozornosti, vzrastá potreba reflektovať jeho špecifický charakter a stanoviť preň vlastné princípy estetického skúmania.


https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/">https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/ href="https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/">https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/ class="MsoNormal">https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/">https://aesthetica1750.wordpress.com/program-4/ style="font-size:12.0pt;line-height:107%">



Názov prímateľa
Silvia Seneši Lutherová

Celkový rozpočet:
0,00 €

Výška podpory:
4 560,00 €