Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
PETER MELUZIN v - idea
Peter Meluzin je
považovaný za jednu z kľúčových osobností akčného umenia 80. rokov, no i umenia
inštalácie a videoumenia 90. rokov. Výpravnosť a technická náročnosť
jeho inštalácií a najmä videoinštalácií sa výrazne podpísala pod to, že
ich približne dve desaťročia neprezentoval na samostatnej výstave väčšieho
formátu. I z tohto dôvodu sa PGU rozhodla pripomenúť výber jeho dôležitých,
v mnohých prípadoch dokonca totemických, videoinštalácií z 90. rokov.
Výstava je sprítomnením toho, čo zostalo po intenzívnom tvorivom programe
autora v oblasti videoinštalácie – najmä v podobe zbierkových predmetov vo
fondoch iba malého množstva inštitúcií. Prináša však aj „remaky“ tých, čo sa nezachovali,
a PGU ich opätovne zrekonštruovala. Desať videodiel autora na výstave v PGU
je na jednej strane akoby rešeršom z jeho obsiahlej videotvorby
s ťažiskom v 90. rokoch, no súčasne sa prostredníctvom diel predstavujú
jej dôležité koncepcie. Novšími dielami z posledného desaťročia zároveň
ponúka pohľad i na kontinuitu tvorby umelca v ďalšom období.
Pre videoinštalácie umelca je typický princípu paradoxu, ktorý môže byť
vizuálny, ale je i výsledkom prekrývania sémantických vrstiev diela. Z
tematického hľadiska sa prezentované videodiela zväčša vyjadrujú k otázke
súkromia i vonkajšieho spoločenského priestoru jedinca ovplyvneného mainstreamovou
vizuálnou kultúrou. Tvaroslovie diel zároveň prezrádza, že autor v nich
častokrát uplatňuje ikonografické prvky, ktoré (stále) podliehajú
nedotknuteľnosti až (prípadnému) tabu v zmysle ohýbania ich významov, či
ide o napr. náboženskú kultúrnu tradíciu alebo o fenomén, akým je
smrť a pominuteľnosť jedinca. Hoci ide o nosné témy neokonceptualizmu 90.
rokov, pečať autenticity do nej vtláča umelcov rukopis – v príklone k subverzii
a parafráze negatív, ktoré priniesla masová kultúra, a typická snaha
umelca vyjadrovať vážne veci prizmou absurdity a irónie. Ťažiskom veľkej časti
prítomných prác je privlastnené TV vysielanie, prípadne iná forma privlastnenej
videosekvencie, ako autorská podoba video readymadu, ktorého obsah autor
komentuje a významovo posúva konštrukciou diela. Z dnešnej perspektívy TV
obraz (s TV aparátom) môže vyzerať ako zaujímavý retro prvok, no ak ho takto vnímame
– bohatší o poznanie aktuálnych formátov masovokomunikačných médií –, význam
obsahu, ktorý sprostredkúva, zostáva nemenný a pre čítanie diela je stále kľúčový.
Videoinštalácie Petra Meluzina z 90. rokov boli limitované svojou existenciou danou
trvaním výstavy. Táto „pominuteľnosť diela“ je markantná, najmä v súvislosti
s ich veľkorysým formátom a technickým aparátom. Na rozdiel od akcie
(druhého ťažiska tvorby autora), kde je časové obmedzenie automatickou súčasťou
diela a prirodzene ústi do dokumentácie, sú videoinštalácie hmotnými
artefaktmi. Bývali realizované prakticky pre jednorazovú prezentáciu
a takmer nikdy neboli inštalované opakovane.
Peter Meluzin (*1947) v rokoch
1970 – 1976 študoval https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C5%A0VU" title="VŠVU">VŠVU v Bratislave (prof. Jozef
Chovan, prof. Ladislav Čemický). V 80. rokoch patril k popredným
predstaviteľom akčného umenia, spolu s J. Kollerom a R. Matuštíkom bol
iniciátorom a organizátorom tvorivého zoskupenia umelcov TERÉN I – V (1982 – 1985). Na jar 1989, ešte
ako neoficiálnu udalosť, inicioval Suterén – kolektívne in-situ
podujatie s výstupmi do inštalácie a objektu. Od začiatku 90. rokov
sa venuje tvorbe inštalácií, od roku 1993 videoinštalácií. Svoju tvorbu
v oblasti intermédií a videoumenia prezentoval na dôležitých
prehliadkach na Slovensku i v zahraničí: Museum am Ostwall, Dortmund
(DE), Kunstmeum, Thun (DE), Mattres Factory, Pittsburg (USA), Santa Barbara –
California (USA), Espace Apollonia, Strasbourg (F), Slovenská národná galéria, Dom
umenia Bratislava, Mánes, Praha (CZ). Žije v Prievidzi
Považská galéria umenia v Žiline
Celkový rozpočet:
7 290,00 €
Výška podpory:
6 500,00 €