Hlavná strana

Pier Paolo Pasolini, (1922-1975) bol básnik, spisovateľ, žurnalista, maliar, herec aj filmový tvorca. Vďaka svojmu dielu a otvorenému vyjadrovaniu o osude ľudstva, sexe, náboženstve a politike, je dodnes kontroverznou postavou, dávno po svojej smrti, ktorá je dosiaľ zahalená tajomstvom. Za svojho života sledoval, ako vidiecku ekonomiku Talianska počas „ekonomického zázraku“ 50tych a 60tych rokov nahradil spotrebný kapitalizmus, a už vtedy varoval spoločnosť pred fenoménom, ktorý vnímal ako morálnu korupciu skrývajúcu sa za masku slobody.

V roku 1968 natočil Pasolini „Teorému“, príbeh zameraný na členov buržoáznej milánskej rodiny, ktorú zvedie a postupne pretvorí sympatický cudzinec so záhadnou božskou silou: utrápený otec, frigidná matka, citlivý syn, nesmelá dcéra a zbožná slúžka.

V roku 2009 Ming Wong prepracúva film do podoby 5-kanálovej video inštalácie, pričom príbeh „Teorémy“ premiestňuje a nanovo ho natáča v Neapole. Keďže umelec hrá všetky postavy, vrátane „božského“ cudzinca, zvádza a pretvára sám seba a vydáva sa na svoju vlastnú cestu do neznáma.

Pri príprave výstavy si umelec prizval dvoch slovenských spisovateľov, Máriu Modrovich a Petra Šuleja, aby vo svojich textoch zareagovali na jeho projekt aj Pasoliniho film. Texty sú prepísané do podoby „scenárov“, ktoré pristupujú k snímkam umelca aj klipom z pôvodného Pasoliniho filmu ako k surovému materiálu pre nový re-mix, ktorý vyvoláva duchov minulosti a vízie apokalyptickej budúcnosti, spolu s Pasoliniho obrazmi, osobnosťou a odkazom.

Ming Wong (narodil sa v roku 1971 v Singapure, žije a pracuje v Berlíne) vytvára vrstvy kinematografického jazyka, sociálnej štruktúry, identity a introspekcie prostredníctvom prerozprávania svetového filmu a populárnej kultúry vo svojich videách, inštaláciách a performance. S nedokonalými prekladmi a inscenovaním obsadzuje jediného herca (často seba samého) do všetkých postáv príbehu. Wong sa pokúša objasniť predstavy „autenticity“, „originality“ a „iného“ s odkazom na ľudský sklon k performativite. Sleduje fungovanie štruktúry, reprodukcie a obehu kultúry, rodu a identity, ako aj spôsob, akým toto všetko ovplyvňuje politiku znázorňovania. Hoci nie je vyškolený herec, pustil sa do hereckej práce, ktorá je jednak silne ovplyvnená filmom a zároveň je v neustálom dialógu s kritériami performativity, rodu a odlišnosti. Jeho nedávne projekty získali viac interdisciplinárny charakter, pričom zahŕňajú performance a inštaláciu, pomocou ktorých prejavuje svoje skúmanie kultúrnych artefaktov z rôznych kútov sveta. V poslednej dobe vystavoval svoje práce na Busan Bienále, Južná Kórea; Bienále Dakar, Senegal; Dhaka Art Summit, Bangladéš; Para Site, Hong Kong; SAVVY Contemporary, Berlín; Centre National de la Danse, Paríž; (všetko v roku 2018). Zároveň mal niekoľko sólových výstav v popredných inštitúciách po celom svete, napríklad v UCCA, Peking; Galéria Shiseido, Tokio; REDCAT, Los Angeles; Zúčastnil sa na Bienále Sydney (2016 a 2010); Trienále Asia Pacific (2015); Bienále Šanghaj (2014); Bienále Lyon (2013); Bienále Liverpool (2012); Bienále Gwangju (2010); Performa 11, New York (2010).V roku 2009 zastupoval Singapur na 53. Bienále Benátky so svojou sólovou prezentáciou Life of Imitation (Život imitácie), za ktorú získal čestné uznanie.

Súčasťou projektu bola diskusia s umelcom, ktorá sa konala počas vernisáže a komentovaná prehliadka pre širokú verejnosť, ktorá sa konala 24.9. 2019