Hlavná strana

Video Antona Čierneho definuje zameranie sa na súvislosti zviazané s príslušnou lokalitou. Cielený výber miesta mu otvára možnosť komunikovať nuansy osobnej (rodinnej) väzby s ním, no upriamením sa na jeho širšie súvislosti - historické, ale aj tie, ktoré charakterizujú jeho súčasné podoby, spodobuje spôsob, akým je možné pristúpiť k identifikácii sa s ním. Autor ako konštrukt vytvorenia videa používa akčnú formu - je performerom, no jeho prístup pri skúmaní lokality je skôr alternatívnym a určite je viac introvertným ako angažovaným.

Osobnou rekognoskáciou v teréne autor znovu pripomína skutočnosti s dnes neexistujúcou s dedinou Laskár, no i širším okolím prostredia Hornej Nitry. Pokojná forma performancie a jej prírodná scenéria vytvára protipól voči negatívnym charakteristikám územia, ktoré sa na seba navrstvovali v priebehu histórie, no i tými, ktorými oplýva v súčasnosti. Ide o malý kúsok Slovenska, kde koexistuje trauma zo zdevastovaného územia, zahŕňajúca zatopený Laskár, s dnes už takmer neciteľným echom existencie miesta, v ktorom sa nachádzal tábor slúžiaci ako zberné miesto pre Židov, Nemcov po skončení II. svetovej vojny, nápravné zariadenie pre „neprispôsobivých“, prostitútky, „pétepákov“. Je to územie, kde je dodnes umelo vytváraná zamestnanosť dotovanou ťažbou nekvalitného uhlia, miesto, kde došlo v roku 2007 k devastačnému výbuchu vo Vojenských opravovniach.

Mapovaním v teréne ako fyzickým aktom umelec odkazuje na identitu pochádzajúcu z najužšieho privátneho rámca – pohybom/pátraním v lokalite Laskára, odkiaľ pochádza jeho otec a kde sám trávil detstvo. Ten je osobným (a autentickým) základom, od ktorého sa odvíja širšie chápaniu tohto pojmu – ako identity určovanej historickými a spoločenskými súvislosťami konkrétneho priestoru, z ktorého jedinec pochádza. Tiež upozorňuje na to, že dôležitým aspektom takejto identifikácie je uvedomovanie si jeho pamäte, jej prijatie alebo naopak – relativizovanie. V súvislosti so špecifikami lokality, kde performanciu uskutočnil, takisto upozorňuje na to, že obraz miesta a jeho históriou formujú aj vyššie politické či ekonomické ciele. Na ich ovplyvnenie však spoločenstvo, ktoré ho obýva, užíva a identifikuje sa s ním, má častokrát minimálny dosah, no v mnohých prípadoch pociťuje ich trvalé následky. Video Antona Čierneho je vystavené v rámci rozšírenej prezentácie umelcov z expozície Považskej galérie umenia v Žiline Prvé múzeum intermédií II Medzi informáciou a pamäťou – SATELIT 2019.

Anton Čierny (narodený v roku 1963 v Bojniciach) študoval na VŠVU v Bratislave (prof. Juraj Bartusz). V 90. Rokoch vytváral najmä inštalácie, mnohé z nich pre konkrétny priestor. Ťažiskovou je procesuálna in-situ realizácia pre trnavskú synagógu (Svitanie, 1996). Od nového milénia sa v tvorbe orientuje najmä na vytváranie videí a videoinštalácií, ktorými reflektuje problematiku verejného priestoru – jeho históriu a príslušné spoločenské a historické súvislosti. Pedagogicky pôsobí na VŠVU na Katedre intermédií, kde vedie Ateliér priestorových komunikácií +.