Hlavná strana

Krátky opis

Výstava v Danubiane – Meulensteen Art Museum prezentuje diela Viktora Hulíka od počiatku deväťdesiatych rokov až po súčasnosť. Na výstave budú v prevažnej miere práce variabilného charakteru - s možnosťou prestavenia základnej východiskovej kompozície, ale aj grafiky a trojrozmerné objekty.

Názov podujatia

Viktor Hulík - Variabily (74+460/28=70 VH)

Miesto konania / kraj

Bratislava / Bratislava I,Bratislava II,Bratislava III,Bratislava IV,Bratislava V

Termín konania

14.09.2019 - 27.10.2019

Popis projektu

Výtvarná tvorba jedného z najvýznamnejších umelcov slovenského výtvarného umenia Viktora Hulíka (1949) bola už od osemdesiatych rokov konfrontovaná s poprednými európskymi a svetovými umelcami. V roku 1988 sa stal členom medzinárodnej skupiny výtvarníkov INT ART a od začiatku deväťdesiatych rokov bol členom v novoobnovenom Klube konkretistov, ktorý bol v rokoch 1967 až 1971 významným voľným združením československých výtvarných umelcov. V roku 1990 mu bol ako prvému slovenskému výtvarníkovi udelený prestížny tvorivý grant od Pollock-Krasner nadácie pôsobiacej v New Yorku. A tak Viktor Hulík začal prezentovať svoju tvorbu po celom svete, takmer vo všetkých krajinách Európy, ako aj v Ázii, Afrike a Amerike.  Keď v roku 2001 vstúpil do medzinárodného hnutia MADI, otvorila sa mu ďalšia nová cesta pre účasť na viacerých zaujímavých projektoch v mnohých renomovaných európskych a svetových galériách. V roku 2017 bol prijatý za čestného člena umeleckého združenia OSAS, vedeného Dórou Maurer v Budapešti. Tak množstvo príležitostí vystavovať a konfrontovať sa s umelcami svetového mena rástlo. Z tohto pohľadu je významné zaradenie Viktora Hulíka, ako jediného zo slovenských umelcov do koncepcie takého prestížneho európskeho projektu akým bola výstava Náhoda ako princíp, svet hry, metóda a systém v umení 20. storočia vo Wilhelm-Hack-Museum v Ludwigshafene nad Rýnom (1992). Hulíkova tvorba sa dostala do neobyčajných medzinárodných súvislostí s takými menami, ktorých len výberovo uvádzam: Arman, Arp, Beuys, Cage, Calder, César, Duchamp, Ernst, Kaprow, Klein, Pollock, Rauschenberg, Rotella alebo Tinguely.

A keď v roku 1996 založil Galériu Z a usporiadal prvý ročník medzinárodnej výstavy Socha a objekt, zaslúžil sa tiež o účasť popredných zahraničných výtvarníkov u nás. Mnohí po prvý raz vystavovali svoje diela v bratislavských galériách a výstavných sieňach. Aj na týchto každoročných prehliadkach mohol Viktor Hulík prepojiť svoje umelecké diela s európskymi a svetovými umelcami.

Predstavujeme teda diela plné polarity jedinečného a obecného, s rôznymi podobami percepcií a alternatívnych interpretácií. Tak ako všetky umelcove práce aj vybrané vystavené diela majú v sebe veľa významového napätia, či ide o veľké a malé posúvače, zvešiavače alebo geoposúvače. V mnohých Hulíkových obrazoch a objektoch ide o isté spochybnenie pravidelnosti geometrickej štruktúry ako aj o narušenie konštruktívnej a racionálnej osnovy pomocou pohybu geometrických znakov.

Pri vnímaní Hulíkových diel sme často prežívali zmeny stavov, nálad, hru, premenlivosť a striedanie obrazov, ktoré nám umelec ponúkal. Niekedy sme i my mohli vstúpiť do jeho umeleckého sveta, zmeniť plastickú pohyblivú časť variabilov, narušiť podľa vlastných pravidiel vzťah medzi statickým podkladom a dynamickými segmentmi diela. Už to nebola len Hulíkova premena reality, ale aj naša.

Stupňovala sa tak variabilita pôvodnej myšlienky, ako aj dynamické umelcovo gesto. Schopnosť meniť sa vo viacerých časových rovinách. Výtvarná interpretácia premenlivosti či dokonca nestálosti je základným filozofickým princípom v celej umelcovej tvorbe. Aj v jeho dielach z ostatného obdobia sa obmieňa, premieňa a strieda Hulíkom daný geometrický, tvarový alebo lineárny znak, ktorý sa stáva variabilným geometrickým útvarom. Nové štruktúry a línie sa často prelínajú, prenikajú priestorom, zavesia sa jedna na druhú, či svojim pohybom odkrývajú nový vizuálny svet. Tiež v jeho bohatej grafickej tvorbe vlastná umelecká myšlienka je protikladom k technologickému médiu – počítaču, pohyb spochybňuje ustálenosť, rovnako ako dynamickosť popiera statickosť. Tak ako kedysi v Hulíkovej tvorbe podstatnejšiu úlohu zohrávala farba, bola to ona, ktorá menila celú skladbu kompozície, dnes sú to predovšetkým polarity a hry odtieňov bielej a čiernej. Touto priestorovou hrou určuje juxtapozície tvarov aj línií,  kontrastom zväčšuje či zmenšuje vzťahy a napätie harmónie a chaosu.

A opäť slová Ivo Janouška – „ Hulíkovy virtuální alegorie jsou zpředmětněním vnitřního zraku umělce přesahujícím bariéry jevové skutečnosti, modelováním hybnosti jevů jsou i tlumočením otevřených možností světa budoucnosti.“

 

kurátorka výstavy: Dagmar Kudoláni Srnenská

Späť