Hlavná strana

Stabilné globálne životné prostredie, vrátane klímy, sú nevyhnutnou podmienkou zachovania a pokračovania súčasnej komplexnej a zároveň zraniteľnej civilizácie. Ak začnú zlyhávať životne dôležité regulačné mechanizmy, naša schopnosť adaptácie nemusí byt postačujúca. Nové poznatky o globálnej biosfére a spätne-väzobných mechanizmoch naznačujú, že dôsledky otepľovania atmosféry a oceánov sú pre neživé systémy i živé organizmy závažnejšie a prebiehajú rýchlejšie, než sa zdalo ešte donedávna. Nasledujúci príspevok poukáže na skutočnosť, že kľúčové javy, ako sú nárast hladiny svetových oceánu, stabilita grónskeho ľadovcového štítu, topenie morského ľadu v Arktíde, topenia permafrostu, odumieranie lesných porastov, či výskyt extrémneho počasia, v mnohých odhledech predbiehajú ešte nedávne prognózy. Globálna teplota atmosféry sa v období antropocénu zvýšila o približne 1 °C. Mnohým prebiehajúcim zmenám v horizonte desaťročí, či dokonca stáročí, už nedokážeme zabrániť v dôsledku zotrvačnosti systému. Dôležité tiež je, že prekročenie oteplenia o 2 ° C zvyšuje riziko zásadných a nezvratných zmien biosféry. Súčasné snahy zákonodarcov, ale aj všetkých zodpovedných obyvateľov planéty by mali smerovať k snahe na zamedzenie oteplenia, ktoré dlhodobo neprekračuje 1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou.

Po prednáške sa uskutoční krátka diskusia s Alexandrom Ačom, ktorú bude viesť Paľo Herich. Porozprávame v lokálnejšom kontexte o klimatickej kríze, o možných adaptačných opatreniach, o limitoch a možnostiach jednotlivca a o príkladoch, čo sa dá robiť v takejto situácii.

////

Alexander Ač: Pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave výskumu globálnej zmeny Akadémie vied ČR, konkrétne v laboratóriu ekologickej fyziológie rastlín. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu UPJŠ v Košiciach, odbor Environmentálnej ekológie, doktorský titul získal na Jihočeské univerzite v Českých Budějoviciach. Je členom Vedeckého klimatického fóra a predsedom Národného výboru Medzinárodného programu geosféra-biosféra.

Paľo Herich: Predseda klubu jaskyniarov v Demänovskej Doline, podpredseda Slovenskej speleologickej spoločnosti - organizácie združujúcej jaskyniarov a speleológov Slovenska. Študent environmentalistiky v B. Bystrici.. Skúma parietálnu faunu jaskýň. Na Mútniku v záhradkovej osade stavi svojpomocne drevostavbu na bývanie z prevažne recyklovateľných a recyklovaných materiálov a zakladá permakultúrnu záhradu.