Hlavná strana

Krátky opis

12.3.2019 bola sprístupnená výstava, 13. marca bola vernisáž výstavy, ktorá predstavuje súborné celoživotné dielo slovenského maliara a dizajnéra pri príležitosti nedožitých deväťdesiatin. Akad. mal. Pavel Maňka. (* 21. máj 1929, Levice – † 4. september 2015, Bratislava). Počas trvania výstavy bude v dohodnutých hodinách sprístupnený ateliér umelca (kontakt: pavelmanka90@gmail.com).

Názov podujatia

PAVEL MAŇKA 90 /samostatná výstava / sprístupnenie ateliéru

Miesto konania / kraj

Bratislava / Bratislava I,Bratislava II,Bratislava III,Bratislava IV,Bratislava V

Termín konania

11.03.2019 - 31.03.2019

Popis projektu

Viac o autorovi: Maňkove hľadanie vo výtvarnom prejave bolo v kontexte s vývojom abstraktného umenia v Európe. Od roku 1961 sa zúčastňoval na neverejných výstavách abstraktnej tvorby s voľným združením Konfrontácia.

Od r.1969 vystavoval v Bratislave, Prahe, Viedni, Brne. Slovenské publikum nerozumelo jeho moderným víziám, úspešný bol na sérii výstav v Čechách v 60-tych rokoch. V rokoch 1969 – 1989, počas komunistického režimu bola abstraktná tvorba považovaná za prehrešok voči spoločnosti. Na celých 20 rokov sa odmlčal a v skromnosti a tichosti tvoril v ateliéri. Opäť od roku 1991 vystavoval na spoločných výstavách. Samostatnú výstavu mal v galérii Cypriána Majerníka v roku 2012 pod kurátorským vedením Jiřího Valocha. „Pavlovi Maňkovi prináleží časové prvenstvo v obrate k abstraktne – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“ napísala Ľuba Belohradská[1]. Maliar mal toľko nápadov, že ich zaznamenával na každý kúsok papiera: obálky, noviny, účty, skicáre, servítky.... Bol vzdelaný a kultivovaný askéta s hravosťou, rozprávkovou fantáziou a videním priestoru v dimenziách „nepozemšťanov“.

Bol modernista, avantgardista, „ufonista“, letec, maliar, konštruktér a konštruktivista, vizionár, filozof, fantasta, predstihol v mnohom svoju dobu a preto bol často nepochopený, nepovšimnutý bratislavský bohém.

Jeho duch nestarol, veril v dobro. Sám povedal: „Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu, priťahuje ma kozmický priestor. Paralelne s technikou aj vo výtvarnom umení nastal rozvoj všetkými smermi. Mne sú blízke  konštruktivistické tendencie, umožňujúce vyjadrenie až samotnej podstaty sveta. Dá sa to formulovať jednou vetou – všetko je vlnenie, sú len rôzne formy vlnenia. V reálnom svete je to asi DUCH, ENERGIA, HMOTA, ČAS. Príťažlivosť, ako jedna z foriem energie je v každej hmote, či živej bytosti. Potom by sa dalo povedať, že GRAVITÁCIA = LÁSKA, LÁSKA = CIT Kde nie je láska, tam je rozpad, chaos.“

Späť