Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Pavel Maňka 90
Viac o autorovi: Maňkove
hľadanie vo výtvarnom prejave bolo v kontexte s vývojom abstraktného umenia v
Európe. Od roku 1961 sa zúčastňoval na neverejných výstavách abstraktnej tvorby
s voľným združením Konfrontácia.
Od r.1969 vystavoval v
Bratislave, Prahe, Viedni, Brne. Slovenské publikum nerozumelo jeho moderným
víziám, úspešný bol na sérii výstav v Čechách v 60-tych rokoch. V rokoch 1969 –
1989, počas komunistického režimu bola abstraktná tvorba považovaná za prehrešok
voči spoločnosti. Na celých 20 rokov sa odmlčal a v skromnosti a tichosti
tvoril v ateliéri. Opäť od roku 1991 vystavoval na spoločných výstavách.
Samostatnú výstavu mal v galérii Cypriána Majerníka v roku 2012 pod
kurátorským vedením Jiřího Valocha. „Pavlovi Maňkovi prináleží časové prvenstvo
v obrate k abstraktne – geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po
druhej svetovej vojne.“ napísala Ľuba Belohradská[1]. Maliar mal toľko nápadov,
že ich zaznamenával na každý kúsok papiera: obálky, noviny, účty, skicáre,
servítky.... Bol vzdelaný a kultivovaný askéta s hravosťou, rozprávkovou
fantáziou a videním priestoru v dimenziách „nepozemšťanov“.
Bol modernista,
avantgardista, „ufonista“, letec, maliar, konštruktér a konštruktivista,
vizionár, filozof, fantasta, predstihol v mnohom svoju dobu a preto bol často
nepochopený, nepovšimnutý bratislavský bohém.
Jeho duch nestarol, veril
v dobro. Sám povedal: „Veda, technika a umenie umožnili dosiahnutie súčasného
vysokého stupňa našej civilizácie, neustále sa zväčšuje rádius tvorivých
možností v globálnom meradle. Mám rád technické výtvory, modernú architektúru a
umenie. Ladné línie a čisté farby športového automobilu vzbudzujú vo mne
esteticko-dynamické vzrušenie, podobne štart raketoplánu, priťahuje ma kozmický
priestor. Paralelne s technikou aj vo výtvarnom umení nastal rozvoj všetkými
smermi. Mne sú blízke konštruktivistické
tendencie, umožňujúce vyjadrenie až samotnej podstaty sveta. Dá sa to formulovať
jednou vetou – všetko je vlnenie, sú len rôzne formy vlnenia. V reálnom svete
je to asi DUCH, ENERGIA, HMOTA, ČAS. Príťažlivosť, ako jedna z foriem energie
je v každej hmote, či živej bytosti. Potom by sa dalo povedať, že GRAVITÁCIA =
LÁSKA, LÁSKA = CIT Kde nie je láska, tam je rozpad, chaos.“
[1] Ľ. Belohradská mu pripisuje časové prvenstvo
v obrate k abstraktne-geometrickému tvarosloviu v slovenskom
maliarstve po druhej svetovej vojne. Spomína prvú (neverejnú)Konfrontáciu
I v ateliéri J.Jankoviča kde sa prezentoval ako jediný predstaviteľ
abstraktne-geometrického prejavu. BELOHRADSKÁ, Ľuba; TROJANOVÁ, Eva. Hranice
geometrie. Bratislava: Petum s.r.o. 2009. S. 240.
Soňa Sadilková
Celkový rozpočet:
6 360,00 €
Výška podpory:
4 000,00 €