Hlavná strana

Krátky opis

Prierezová výstava tvorby Mariána Čunderlíka, ktorú kurátorsky pripravil Juraj Mojžiš. Na výstave sú zastúpené diela zo zbierok Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislava, Stredoslovenskej galérie, Galérie M. A. Bazovského v Trenčíne, ale najpočetnejšie aj zo súkromných zbierok- Marianny Arvay Čunderíkovej- dcéry M. Čunderlíka. Mnohé z týchto diel neboli do teraz vôbec vystavené.

Názov podujatia

Marián Čunderlík, Výskumy vizuality I.

Miesto konania / kraj

Martin / Martin

Termín konania

07.02.2019 - 07.04.2019

Popis projektu

Výstava obrazov a grafických prác Mariána Čunderlíka (1926-1983), maliara subtílnej monumentality ako charakterizoval jeho dielo literárny vedec Oskár Čepan (1925-1992), zahajuje Turčianska galéria v Martine ambiciózny cyklus výstav pod názvom Výskumy vizuality.

Samotný termín pojmového konštruktu výskumy vizuality pochádza z pera talianskeho teoretika umenia Gilla Dorflesa, ktorý ho premiérovo použil roku 1964 v obsiahlej štúdii o nových znakoch a výskumoch vizuality aktuálneho výtvarného umenia. Čiže už v prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa zdôrazňovala ikonografická báza civilistického prúdu neokonštruktivistov i kinetistov a iných umelcov, ktorí vytvárali historické predpoklady pre akceptovania minimalistického maliarstva a postdadaistickú a postsurrealistickú transformáciu výtvarného objektu.

Marián Čunderlík predstavuje vo viacerých smeroch ten najdôležitejší článok radikálneho obratu v tradícii slovenského moderného výtvarného vyjadrovania. Jednoducho povedané, išlo o celkom novú formuláciu priestorového konceptu maľby. Experimentovanie s princípmi asambláže a priestorovým konceptom maľby, konceptom, ktorým Lucio Fontana ostrým zárezom žiletkou namiesto ostrého ťahu štetca odkryl ďalšiu či inú priestorovú dimenziu obrazu. Hľadačský ráz Čunderlíkovej výtvarnej tvorby pokračoval experimentovaním s rôznymi textúrami, ktoré dvíhali i hlbšie ponárali reliéf jeho obrazov. Následne však môžeme hovoriť v doslovnom zmysle o výskume vizuality, keď začal vytvárať svoje obrazy a objekty originálnymi autorskými technikami a ich kombináciou. Tento princíp tvorby si však vyžadoval dômyselné spracovanie v dvoch vrstvách obrazovej skutočnosti. V jednej, podkladovej, a v určitom zmysle neutrálnej, zato v Čunderlíkovom prednese dostatočne štruktúrovanej, aby sa spomenuté výtvarné štruktúry mohli uplatniť aj v druhej, vrchnej vrstve. Tam však suverénne zdôraznili vlastnú udalosť obrazovej narácie.

Vhodným príkladom tohto tvrdenia môžu byť odtlačky z podkladu spracovaného vo forme matrice a následne deštruovaného perforovaním, analytickými zásahmi do spodnej vrstvy i farebnými akcentmi vymedzujúcimi priestor pre miesenie asamblážovaných technických prvkov z netradičných materiálov. Povedzme, že akýchsi antén našej zjemnenej citlivosti. Práve tomuto zámeru tak veľmi svedčal precízne vysústružený tvar a lesk povrchovej úpravy vložených predmetov. Nazdávame sa, že tu je namieste hovoriť o zvláštnom a rovnako tak aj o nezvyčajnom priestore Čunderlíkových obrazov vytváraných od konca 50. rokov 20. storočia ako o priestore formulovanom analytickou vôľou a minimalistickým výtvarným gestom.

Spomenuté antény citlivosti našťastie boli dobre pripravené vnímať znamenia spodných vrstiev cez ktoré sa vysunuli akcenty kružníc z netradičných materiálov. Ich precízne vysústružený tvar a lesk povrchovej úpravy nás oslovujú proklamovaným civilizmom, ale zároveň aj znepokojujú roztvorením meditatívneho priestoru rozpamätávania sa na archetypálnu podlož hry tvarov a farieb Čunderlíkových cyklov obrazov. Od skvelých Viol, Neviest, Koscov, až po cykly Architektonických figúr a Archaických postáv z konca 50. rokov 20. storočia.

Hovoriť o zvláštnom priestore vhodnom pre meditatívne rozjímanie pri cykle prác, ktoré sú formulované analytickou vôľou, farebnou škálou s dominujúcou striebornou a vypointovanou červeným akcentom, ktoré boli spracované značne minimalizovaným výtvarným gestom je nezvyčajné. Predsa však práve na tomto mieste môžeme hovoriť – najmä v súvislosti s Čunderlíkovou tvorbou 70. rokov 20. storočia – o vštepovaní iného diskurzu do formy vecí stretávajúcich sa v priestore obrazu. Nepochybne o diskurze analytickom a konceptuálnom.

 

                                                                                Juraj Mojžiš

Späť