Hlavná strana

Krátky opis

Variácie I. je cyklus vzdelávacích koncertných podujatí zameraných na výchovu ku vážnej hudbe, ktorých ambíciou je dosiahnuť, aby vážna hudba nebola chápaná ako konvenčný a neaktuálny druh umenia, ale ako progresívne pole experimentu. Skladatelia 20. a 21. storočia uviedli do svojich diel aj nehudobné prvky, ktoré neboli súčasťou hudobného výraziva, ale stáli pomimo hudobného zvukového registra. Cieľom je podnietiť záujem o vážnu hudbu a jej modernú podobu, ale tiež kritickú reflexiu hudby.

Názov podujatia

Hudba medzi kompozíciou a improvizáciou.

Miesto konania / kraj

Prešov / Prešov

Termín konania

26.02.2019 - 27.02.2019

Popis projektu

Účinkujúci:

VENI ensemble

Branislav Dugovič, klarinet

Michal Matejka, elektrická gitara

Milan Osadský, akordeón

Daniel Matej – umelecký vedúci, laptop, elektrosluch, ozvučené objekty

VENI ensemble je od začiatku svojej existencie istým spôsobom viac platformou, na ktorej sa zo symbiózy „radikálnych“ skladateľov a „osvietených“ hráčov rodia zaujímavé hudobné koncepty a projekty (za 30 rokov existencie sa v ňom vystriedalo viac ako 250 domácich aj zahraničných umelcov), než „klasickým“ ansámblom s „pevnou hierarchiou“ a „deľbou práce“ medzi tými, čo „len komponujú“ a tými, čo „len hrajú“. A teda aj programy, ktoré súbor prezentuje majú veľmi rôznorodé zameranie a podobu, tak čo sa týka veľkosti aj charakteru obsadenia, ako aj hudby, ktorú sprostredkúvajú (v ideálnom prípade) zvedavému a otvorenému poslucháčovi. Spoločným znakom všetkých týchto snažení je túžba experimentovať a – povedané slovami jedného z najsilnejších inšpirátorov zakladateľov ansámblu, Johna Cagea – „robiť veci, ktoré  ešte neboli urobené“...

Do Prešova (v ktorom hrá vôbec po prvýkrát)  prináša súbor jeden zo svojich „malých“ programov v štvorčlennom obsadení. Na koncerte odznejú tri sólové inštrumentálne skladby, jedno trio a jedno kvarteto, ktorým sa uzatvorí dnešný koncert – toho vznik je podmienený daným okamihom, to znamená, že sa vždy nanovo kreuje „komponovaním v reálnom čase“, ako reakcia na „tému“, ktorá znie v elektronickej stope.

Napriek tomu, že päť prezentovaných skladieb, ktoré majú konkrétneho autora s konkrétnou poetikou a konkrétnym dátumom vzniku predstavuje na prvý pohľad veľmi rozdielne svety a umelecké koncepcie (štyri z nich – Adamčiakova, Rebelova a obe Matejove inštrumentálne kompozície – sú zachytené v netradičnej notácii ako „otvorené diela“, čiže ich interpretácia vždy prinesie variantné riešenia, piata – z pera stále relatívne mladej austrálsko-srílanskej skladateľky Nirmali Fenn – ako jediná predstavuje „klasickú partitúru“ s jednoznačným rozdelením úloh medzi toho, kto ju vytvoril a toho, kto ju má zahrať), spôsob, akým sú začlenené do programu koncertu z nich vytvára akúsi suitu s vyváženými proporciami a parametrami kontrastu, podobnosti, či nadväznosti..., pričom veľmi dôležitým stmeľujúcim prvkom je aj päť krátkych elektronických „ritornelov“, pochádzajúcich z Matejových „jaskynných piesní“, ktoré sú vpletené medzi štvoricu inštrumentálnych vstupov a záverečnú „kódu“.

Takto postavený program vychádza z myšlienky, ktorú súbor artikuluje v mnohých svojich programoch už od roku 2003: vnímať koncert nie ako „prehliadku“ rôznych skladateľských činov a interpretačných výkonov, ktoré publikum „oceňuje“ väčším, alebo menším potleskom, ale ako hlboké vnorenie sa do ničím nerušeného toku HUDBY, ktorá rezonuje s tradičným orientálnym ponímaním umenia ako prostriedku na (povedané opäť slovami Johna Cagea) „utíšenie našej mysle a srdca a ich uspôsobenie na vnímanie božských vplyvov“... (Daniel Matej, 2018)

Späť