Hlavná strana

Manželia Monika a Bohuš Kubinskí rozvíjajú svoje výtvarne programy samostatne - Monika ako maliarka, Bohuš ako sochár, ale aj spoločne, keď ako autorský pár vytvárajú intermediálne projekty či rozsiahle site-specific inštalácie. Na slovenskej výtvarnej scéne pôsobia od začiatku deväťdesiatych rokov, pričom v ich tvorbe bolo vždy zastúpené obohacujúce napätie medzi tradíciou (archetypálnym prístupom k vlastnému médiu) a experimentom.

Samostatná tvorba Moniky Kubinskej sa opakovane vracia ku konteplatívnejším témam a metafyzike, jej obrazy sú (slovami komisára výstavy Romana Popelára): "depozitárom spomienok, prameňom energie, voľnou hrou so symbolmi, niekedy terapiou duše, vizuálnou poéziou..." Olejomaľby a plátna vytvárané autorskými technikami prenikajú do intímnejších mierok obsahu, predstavujú syntézu osobných denníkových záznamov, ale ponúkajú tiež hodnotový priezor k širším spoločenským témam.

Tvorba Bohuša Kubinského zahŕňa "tvrdú" sochársku prácu s carrarským mramorom, asambláže z emotívne silných fragmentov všedných predmetov, ale aj experimentálnejšie plastiky z vyslovene "nesochárskych" materiálov. Vo všetkých prípadoch Bohuš dôsledne narába s precíteným tvarom, remeselnou virtuozitou či detailom. V jeho diele, podobne ako v Monikinom, sa spracované umelecké témy viažu najmä na spomienky a pamäť, kontempláciu či osudovosť času.

Pod nadindividuálnymi témami spoločného umeleckého programu Kubinských akými sú starosť o spoločnosť alebo angažovanosť sa nachádzajú ďalšie (intímnejšie) vrstvy. Umelci tak v dielach reflektujú rod, rodinu a napokon samotnú lásku medzi dvoma ľuďmi ako základnú jednotku všetkého snaženia.