Hlavná strana

Krátky opis

Satelit 2018 je rozšírená prezentácia autorov z expozície Prvé múzeum intermédií II . V druhej časti v roku 2018 prináša širší pohľad tvorbu Ilony Németh prostredníctvom prezentácie jej ďalšieho diela, ktoré korešponduje so zameraním expozície venovanej intermediálnemu umeniu a jej aktuálnou témou - pamäť a informácia. Dochádza tak ku kontinuálnemu „update“ prezentovanej kolekcie diel zo zbierky PGU v Žiline, ktorá vzhľadom na nastavenie a trvanie do roku 2020 zostáva nemenná.

Názov podujatia

Ilona Németh: V4 26th Anniversary (2017)

Miesto konania / kraj

Žilina / Žilina

Termín konania

19.12.2018 - 17.02.2019

Popis projektu

Počítačová animácia V4 26th Anniversary (26. výročie Vyšehradskej štvorky) zobrazuje výsek z mapy, v ktorom sa nachádzajú štáty Poľsko, Česko, Maďarsko a Slovensko. Krajiny v roku 1991 (Slovensko a Česko vtedy ako spoločný štát) založili alianciu V3 (Vyšehradská trojka), po rozdelení ČSFR (1993) sa aliancia nazýva V4. Jej vznik podmienila snaha spolupracovať v procese európskej integrácie. Po vstupe krajín do Európskej únie (2004) sa misia aliancie zadefinovala ako sústredenie sa na upevňovanie stability a vzájomnej kooperácie v širšom regióne strednej Európy.

                V animácii mapa výseku Európy s krajinami V4 prechádza deformáciou, odstupňovanou ubiehajúcimi rokmi na časomiere. Odratúva roky od založenia aliancie až po rok 2026, v ktorom by V4 mala osláviť 35. výročie existencie. Deformácia mapy, v ktorej sa vo finále územia členských štátov V4 scvrknú do malej červenej škvrny pripomínajúcej výlevku, alebo expresívnejšie povedané, rektum, funguje aj reverzne – naspäť  do pomyselného štartu, kde mapu môžeme opäť vidieť v reálnej mierke.

           Animácia je parafrázou toho, ako môžu ideály smerujúce vytvoreniu a udržaniu modelu kooperácie a porozumenia, atrofovať - prípadne až zaniknúť. Je svojím spôsobom časozberná – manipulácia mapy nás nabáda uvedomiť si postupný odklon od solidárnosti, vzájomného pochopenia a tolerovania inakosti - skutočností, ktoré sa nielen u nás, ale aj v okolitých krajinách, od roku 1990 stávajú čoraz viac reálnymi. Animácia odkazuje aj na to, že stredoeurópske štáty síce prešli procesom integrácie k Európe, (v 90. rokoch sa k nej intenzívne hlásilo aj Slovensko - odvolávaním sa najmä na to, že sa nachádza v jej strede), no zároveň v nich čoraz viac silnejú príklony k nacionalizmu a xenofóbii. Akoby tým krajiny V4 nastavovali značne pokrivené zrkadlo paktu o priateľstve a spolupráci, ktorý práve vo Vyšehrade v roku 1335 uzavreli králi Karol I. Róbert (Uhorsko), Ján Luxemburský (Čechy),  Kazimír III. (Poľsko).

Dielo Ilony Németh je vystavené v rámci rozšírenej prezentácie expozície Prvé múzeum intermédií II Medzi informáciou a pamäťou. Práve zaoberanie sa pamäťou je jedným dôležitých diskurzov súčasného umenia. Hoci sa animácia neodvoláva na udalosti II. svetovej vojny (ako v prípade viacerých diel z expozície), podobne narába s problematikou historickej pamäte – poukazuje nielen na nedávnu minulosť, no i na to ako pamäť ako spoločenský konštrukt môže slabnúť a vytrácať sa. Takisto je nemilosrdnou víziou budúcnosti: obrazne (skrz motív rekta či odtoku) ukazuje, kam môže dospieť postupná eliminácia súdržnosti, kooperácie a rešpektu v spoločnosti i v politike, je teda zobrazením i toho, ako sa vznešené ideály vytrácajú, či sa stávajú malými i nepotrebnými. V súvislosti s aktuálnym dianím ohľadom Globálneho paktu o migrácii (Marrakéš), nielen u nás, ale i okolitých krajinách, táto animácia, ktorá ukazuje na devalváciu myšlienok o spolupráci a proeurópskom uvažovaní, získava intenzívnejšiu aktuálnosť.

 Ilona Németh (*1963) vstúpila na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov 20. storočia inštaláciami a dielami site-specific, o viacerých z nich bolo možné, okrem iných interpretačných vrstiev, uvažovať aj ako o postfeministických. V jej tvorbe je však už dlhý čas výrazná angažovaná črta. Dielami sa vyjadruje sa k aktuálnym spoločenským témam – dotýkajú sa moci, manipulácie médiami, intolerancie voči minoritám, a vo všeobecnosti disponujú čitateľným sociologickým rozmerom. Dosah jej diel výrazne podporuje aj ich realizácia vo verejnom priestore. Jej aktuálnu tvorbu tiež charakterizuje sústredenie sa na  kontexty (spoločenské, historické) príslušného prostredia a dôležitú rolu v nich zohráva aj aplikácia jej vlastnej skúsenosti z daného miesta. V roku 2018 sa stala laureátkou Ceny Nadácie Tatrabanky za výstavu Eastern Sugar.

Späť