Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Kniha poviedok Čisté zviera
Pätnásť poviedok zo súčasnosti reflektuje vnútorné konflikty rôznych žien vyplývajúce z civilizačného stresu, medziľudských vzťahov, spoločenských stereotypov a starnutia vo veľkomeste. Devastácia prírody, anonymita vzťahov, násilie a necitlivosť voči sociálne vylúčeným vyvolávajú v hrdinkách poviedok paranoju, úzkosť, osamelosť, ale aj vzburu a hnev. Ženské postavy sa v príbehoch vyrovnávajú s drzosťou developera, menopauzou, syndrómom vyhorenia či s idealizovanou predstavou o materstve naozaj svojsky. V spolupráci s mladou talentovanou výtvarníčkou Kristínou Minčíkovou, ktorá sa na knihe podieľala originálnymi ilustráciami, vznikla zaujímavá prozaická kniha s medzigeneračným presahom.
Čo spraví socka, ktorej ukradnú milovaný park? Ako vyzerá palacinkový pes? Po akom podnájme túži cépečkárka a prečo reve čisté zviera? Divočina drieme v každej z nás. Zobúdza sa, keď v noci spíme.
Vydanie knihy Čisté zviera podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Ukážka:
Adri začína obedovať šalát z rias, mrkvy a tofu. Valika jej zaželá dobrú chuť a opýta sa, čo dobrého dnes má. Adri jej pekne odpovie: „Dnes mám zasa vege menu.“ Bosáková to ako vždy nevydrží. Uštipačne podpichne: „A čo si ty veľryba, že žerieš riasy?“ Predstava veľryby Adriku veľmi zaujme. Na chvíľku prestane prežúvať. V mysli skúma, kedy tak asi tou veľrybou mohla byť. V ktorej časti svojho života. Odrazu sa jej mozgové bunky silno rozkmitajú, zažiaria a ona si spomenie na tú kratučkú chvíľu, keď bola embryom a vyvíjala sa v maminom bruchu. Dôjde jej, že sa nápadne podobala na malilinkú veľrybku, ktorá hltá plodovú vodu a vypúšťa ju otvorčekom v hlave späť! Pozrie sa Bosákovej do očí. Uprene, akoby v nich videla odraz svojej predstavy, a z hrdla jej mocne vytryskne spev vráskavca dlhoplutvého, ako ho raz počula v nejakom prírodopisnom filme. „Kde sa to len vo mne berie?“ pochváli sa v duchu. Bosákovou mykne, očervenie v tvári a otočí sa ku kolegyniam s ukazovákom na čele: „Schizofrenička jedna nenormálna! Raz nás tu všetky pozabíja!“ Iba Valika sa rozosmeje, a aby odľahčila situáciu, poprosí Adri o ešte jednu veľrybiu pieseň.
Divadlo bez domova
Celkový rozpočet:
5 300,00 €
Výška podpory:
4 500,00 €