Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Prezentovanie výskumu, stavu a ochrany tradičnej kultúry počas Roku európskeho kultúrneho dedičstva
Táto prednáška mala časti :
V prvej časti prednášky som predniesol teoretické vedecké východiská k významu zmien, adaptácií a stabilizácií kultúry v evolučnom chápaní distribúcie kultúry. Bližšie som sa zameral na porovnanie dvoch spôsobov variovania kultúry a to triedenia a selekcie. Na príklade triedenia som predstavil modely lokálnej kultúry, ktorá vzniká pomerne nezávisle od jej autochtónnych zdrojov. Je veľmi adaptatívna a vytvára vysoko orginálne formy. Pri jej zániku však transmituje len jej málo znakov a tak nevytvárajú continuum, ktoré by uľahčilo ďalšie adaptácie. Selekcia je process kedy lokálne kultúry vznikajú a zanikajú tak, že pri zániku starých a vzniku nových pretrváva určitá invariantná podstata.
V druhej časti prednášky som predniesol východiská a znenie Strategickej výskumnej agendy v Európskom výskumnom priestore, ktorej som bol v časti nehmotného kultúrneho dedičstva prispievateľom. Vývin reflektívnej spoločnosti. Táto výskumná priorita je široko založená na rozoznávaní ako sa svet mení a aké výskumné otázky, výskumné prístupy, metódy a správy potrebujeme pre reflektovanie tohoto stavu. V časti odzneli reflexive na problémy : Aké sú konzekvencie pre kultúrne dedičstvo vo svelte demografických zmien, rovnako ako zmeny môžu viesť do konflikov alebo základov vývoja (európskej civilizácie)? Čo si predstavujeme pod označením “naše dedičstvo”? Aké sú voľby pre takéto označenie a ako sa môžu meniť v čase? Kto je nositeľom kultúrneho dedičstva a ako je tvorené dnes?. Bližšie boli spomenuté tri hlavné výskumné oblasti s výskumnými otázkami :
V tretej časti prednášky som metodologicky zdôvodňoval význam inventarizácie kultúrneho dedičstva, ako met´do zisťovania prepojenia ľudí s dedičstvom. Za poznávanie sa chápe taký prístup, ktorý rieši témy a problémy, ktoré umožňujú ľuďom a komunitám stotožniť sa s dedičstvom a ktoré sa opiera o plány udržateľného života. Za dôležité poznávanie sa chápe spôsob vytvárania vedomostí. Prehĺbuje to naše porozumenie kontextu, v ktorom existuje kultúrne dedičstvo, tvorí inovatívne prístupy, ktoré budú vytvárať ďalšiu pridanú hodnotu pre spoločnosť.
V štvrtej časti prednášky autor prezentuje aplikovanie uchovávania tradičnej kultúry v lokalite. Tu je potrebné zaznamenať aktuálny stav lokálnej kultúry (inventarizácia), ktorú považujeme za základný etnografický výskum vo vybraných lokalitách. Tá tvorí empirickú bázu pre posúdenie akú hodnotu im prisudzuje lokálne spoločenstvo a ekonomickú, akú môže zohrávať v rozvoji lokality a regiónu. Ďalšie terénne zistenia smerovali do ozrejmenia spôsobov získania poznatkov a šírenia prejavov nehmotného kultúrneho dedičstva (transmisie). Prezentoval sa výskum spôsobov sekundárneho šírenia tradičnej kultúry (miestny aktivizmus, podujatia, turizmus) bol zameraný na zisťovanie údajov o miere participácie lokálneho spoločenstva na aktivitách, funkciách ktoré zohrávajú, komunitnom manažmente a udržateľnosti. Udržateľnosť sa chápala ako sledovanie podmienok udržateľnosti tradičnej kultúry in vivo v lokálnom spoločenstve.
V poslednej časti prednášky som zrhnul poznatky do schémy komunikačných modelov. Lokálne spoločenstvá v Európe starnú, čo môže vyvolať dojem, že početným zastúpením najstaršej generácie, ktorej prirodzene najviac záleží na udržiavaní starších javov kultúry sa lokálna kultúra uchováva. O stave lokálnej kultúry vypovedajú poznatky o kvalite transmisie indikujúcej jej živé formy. Stabilnosť lokálnej kultúry rozpoznávame v dochovaných vertikálnych interakciách medzi staršími a mladšími generáciami. Horizontálny prenos medzi generáciami má funkciu selekcie kultúry, ktorá je dôležitým adaptačným mechanizmom lokálneho spoločenstva voči prichádzajúcim zmenám.
Ivan Murin
Celkový rozpočet:
5 140,00 €
Výška podpory:
2 300,00 €