Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
„ŽENA NOVEJ DOBY“ Návrat Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej do Banskej Štiavnice. Výstava a sprievodné aktivity
Dr. Alžbeta Göllnerová-Gwerková
(1905-1944) bola mimoriadna žena, ktorá koncom tridsiatych rokov minulého
storočia rozčerila stojaté vody malomestskej Banskej Štiavnice. Prišla ako
priateľka a čoskoro aj manželka vtedy už slávneho banskoštiavnického
rodáka, maliara Edmunda Gwerka, a už tento fakt vzbudzoval veľký záujem. Aká
je tá, ktorú si majster po viacerých ľúbostných vzťahoch konečne vyvolil? Prvý
dojem bol rozpačitý. Dr. Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola nízka a okrúhla,
vzhľadom sa nevyrovnala štiavnickým kráskam. Gwerka však očarila celá jej
osobnosť. Vo svojich listoch často spomína jej múdru hlavu.
Dr. Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola
dcérou notára z Čierneho Balogu. Jej rodina prišla o život
v roku 1918, keď sa do obce vrátili vojaci z 1. svetovej vojny. Talentovaného
dievčaťa sa priateľsko-matersky aj pedagogicky ujala česká stredoškolská
profesorka Jarmila Zikmundová. Obe ženy spolu ako editorky v roku 1938,
tesne po vzniku vojnového Slovenského štátu, vydali obsiahlu, progresívnu
česko-slovenskú knihu s masarykovským étosom Žena novej doby. Táto kniha
bola rýchlo zakázaná. V tom čase už mala Dr. Alžbeta Göllnerová-Gwerková
za sebou štúdium histórie na Karlovej univerzite v Prahe, študijný pobyt
na parížskej Sorbonne a bola docentkou na Komenského univerzite
v Bratislave. Vydala množstvo historických štúdií, ako prvá na základe
archívneho výskumu písala o baníckych povstaniach na strednom Slovensku.
Vydala aj niekoľko literárnovedných prác. Aby mohla žiť so svojím manželom,
odišla z Bratislavy do jeho vily v Banskej Štiavnici a zamestnala sa v
Gymnáziu Antona Kmeťa ako stredoškolská profesorka. Vzbudzovala nadšenie
svojich študentov a nenávisť niektorých svojich klérofašistických kolegov.
Keď vypuklo Slovenské národné povstanie,
bola to vraj práve ona, kto mestským rozhlasom vyzval občanov, aby sa zapojili.
Naplno sa vložila do odboja. Po potlačení povstania sa spolu s Edmundom
Gwerkom skrývali, on však zo zdravotných dôvodov musel úkryt opustiť. Dr.
Alžbeta Göllnerová-Gwerková ho nasledovala a pravdepodobne ju niekto udal.
Gestapo ju zatklo. Brutálne ju vypočúvali a mučili. Po krátkom väznení
v Banskej Bystrici skončila v masovom hrobe v Kremničke.
Prínosom projektu bude návrat nehmotného
kultúrneho dedičstva Banskej Štiavnice - myšlienkového odkazu významnej
banskoštiavnickej osobnosti, ktorá pozitívnym a progresívnym spôsobom
ovplyvnila život v meste.
Scenár výstavy vychádza z nového archívneho výskumu. Prináša doteraz nikdy neprezentované dokumenty a zväčša neznáme fotografie dr. Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej. Predstaví jej inšpiratívnu osobnosť vo všetkých jej dnes už takmer neznámych rozmeroch – jej osobný príbeh, jej odbornú činnosť a napokon aj jej odbojovú činnosť, ktorá sa jej stala osudnou.
Dokumenty použité pre výstavu pochádzajú z Štátneho archívu v Banskej Bystrici, Štátneho archívu https://www.minv.sk/?sa-banska-bystrica-pobocka-banska-stiavnica"> style="font-size: 12pt; font-family: " bahnschrift="" semibold",="" sans-serif;="" color:="" windowtext;"=""> v Banskej Bystrici - pracovisko Archív Banská Štiavnica , Banského múzea v Banskej Štiavnici, Slovenskej národnej knižnice v Martine, Knižnice SAV v Bratislave, Památníku národního písemnictví v Prahe a ďalších inštitúcií.
Cieľovými skupinami sú občania Banskej Štiavnice, študenti/ky Gymnázia Andreja Kmeťa, žiaci/ky Ľudovej umeleckej školy v Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, Bratislave a turisti/ky z celého Slovenska či zo zahraničia.
Reminiscencie
Celkový rozpočet:
8 640,00 €
Výška podpory:
8 000,00 €