Hlavná strana

Krátky opis

Vokálny ensemble Vox Aurumque prináša ojedinelý hudobný projekt, v podobe svetovej premiéry zachovaných hudobných diel autorov 17. storočia, ktorých život a tvorba sa spájajú s históriou mesta Kremnica: Andreas Stirbitz, Johann Kusser, Nicolaus Mauritius Pollentarius. Musica Cremniciensis prvý raz zaznela v predpremiére 2.9.2018 v Cíferi, ako otvárací koncert Jesenného cyklu koncertov. Premiéra sa konala v kostole sv. Kataríny v Kremnici, 15.9.2018, v rámci osláv 690. výročia Mesta Kremnica.

Názov podujatia

Musica Cremniciensis / repríza

Miesto konania / kraj

Trnava / Trnava

Termín konania

04.11.2018

Popis projektu

MUSICA CREMNICIENSIS

REPRÍZA – Evanjelický kostol v Trnave, 4. novembra 2018 o 18:00 hod.

Vokálny ensemble Vox Aurumque prináša ojedinelý hudobný projekt, v podobe svetovej premiéry zachovaných hudobných diel autorov 17. storočia, ktorých život a tvorba sa spájajú s históriou mesta Kremnica: Andreas Stirbitz, Johann Kusser, Nicolaus Mauritius Pollentarius.

Vox Aurumque (Trnava, 2010), ktorý sa zameriava výlučne na interpretáciu historickej duchovnej hudby 16.-17. storočia z územia Horného Uhorska, zrealizoval v tomto duchu už tri hudobno-interpretačné projekty: Duchovné piesne Jána Silvána (2011-2012; rekonštrukcia – Egon Krák), Musica Scepusii – thesaurus noster (2013-2014), Johannes Schimrack organista Waralii (2015-2016). Podobne ako v predošlých projektoch, aj najnovší projekt v sebe zahŕňa hudobno-historický výskum, transkripcie a rekonštrukcie skladieb, naštudovanie a koncertné uvedenie.

Musica Cremniciensis prvý raz zaznela v predpremiére 2. septembra 2018 v Cíferi, ako otvárací koncert Jesenného cyklu koncertov. Premiéra sa konala v kostole sv. Kataríny v Kremnici 15. septembra 2018, ako slávnostný koncert v rámci osláv mesta. Na realizácii projektu participujú hudobní hostia: Zuzana Bilaničová, Ivana Rohárová (barokové husle), Mikuláš Havrila, Albert Hrubovčák, Jakub Zívalík (barokové trombóny), Jaroslav Konečný (barokový pozitív).

O autoroch: 

Andreas Stirbitz (17. stor.) pochádzal z kremnickej rodiny organistov a staviteľov organov, bol najmladším synom Martina Stirbitza, chýrneho organára. O hudobnosti a skladateľskej zručnosti jeho starších bratov, Johanna a Petra svedčia niektoré archívne záznamy. Andreas v mladom veku odišiel do Košíc, kde pôsobil ako organista a skladateľ. Zásluhou Samuela Marckfelnera, košického rodáka, sa zachovali jeho dve duchovné diela: hymnus Veni Sancte Spiritus, koncert pre sólové duety, deväťhlasný zbor a basso continuo, ako aj tzv. „krátka nemecká omša“ Officium 16 vocum, s časťami Kyrie, Gloria, pre šestnásťhlasný ansámbel. Marckfelner tieto dve diela zahrnul do zbierky duchovných skladieb róznych autorov z rôznej – i domácej proveniencie, vo forme tabulatúrnych zápisov. Skladby predstavujú monumentálne polychorické diela, ktoré ponúkajú nevšedné zvukovo-farebné efekty.

Johann Kusser (1626-1696), rodák z rakúskeho Rustu je u nás známy ako pressburský regenschori v službách evanjelickej cirkvi. Na tomto poste vystriedal svojho slávneho predchodcu, Samuela Capricorna v r. 1657 a pôsobil tu do r. 1672. Málokto však vie, že tomuto obdobiu predchádzal jeho štvorročný pobyt v Kremnici, kde Johann Kusser pôsobil ako sukcentor (učiteľ spevu). S istotou však musel rozvíjať aj svoju skladateľskú činnosť, v súvislosti s jeho neskorším pressburským pôsobením (medzitým pôsobil tri roky ako kantor v Soproni). Možno už tu mohli vzniknúť niektoré jeho skladby zo zbierky Concentuum sacrorum, ktorá vyšla v roku 1669 v pressburskej tlačiarni Gottfrieda Gründera. Zbierka – i keď dnes nekompletná – sa zachovala vďaka Kusserovmu kolegovi Gabrielovi Reilichovi, rodákovi zo Sv. Jura, ktorý ešte v mladom veku nastúpil na post evanjelického hudobného riaditeľa v sedmohradskom meste Hermannstadt (dnešné Sibiu, Rumunsko), a Kusserovu zbierku si priniesol ako súčasť svojho hudobného inventára. Zbierka, dodnes uložená v národnom archíve v Sibiu, obsahuje devätnásť duchovných skladieb (motetá, magnifikáty) pre štvor- až päťhlasný vokálny ansámbel a basso continuo, v dodatku sa nachádzajú dve skladby pre subtílnejšie hlasové obsadenie, s obohatením o inštrumentálnu zložku. V rámci projektu bude uvedená jedna z týchto skladieb, Laudate Dominum pre vokálny trojhlas so sprievodom dvoch huslí a bassa continua. Skladbu, napriek chýbajúcim partom, bolo možné zrekonštruovať bez zásadných zásahov, na základe ručných dobových odpisov niektorých partov, ktoré sa zachovali v nemeckom meste Luckau. Ďalšie Kusserove skladby boli získané z archívov v Berlíne a Drážďanoch v podobe digitalizovaného ručného dobového odpisu: žalm In te Domine speravi pre vokálny trojhlas so sprievodom huslí a organu, a Magnificat pre vokálny päťhlas a nástroje (husle, trombóny, organ). 

Nicolaus Mauritius Pollentarius (? -  1683) - prvá zmienka o jeho pôsobení v Kremnici pochádza z r. 1669, kde sa uvádza ako rektor kremnickej školy. Jeho jediné zachované dielo, zbierka duchovných skladieb pre rôzne vokálno-inštrumentálne obsadenie Prodromus melicus vyšla v už spomínanej tlačiarni Gottfrieda Gründera v r. 1673. Zachovalo sa z nej iba torzo v podobe troch hlasových zošitov. Bez zásadných zásahov bolo možné použiť tri skladby pre sólový hlas s inštrumentálnym, resp. generálbasovým sprievodom: O Jesu mi dulcissime, Gaudete omnes a Crucifixus amor meus, plnokrvné barokové diela oplývajúce bohatými koloratúrnymi pasážami, ako i meditatívnymi, až sentimentálnymi duchovnými textami. Na titulnom liste tejto tlače je už Pollentarius uvedený ako hudobný riaditeľ rádu františkánov v Kremnici.

Späť