Hlavná strana

Krátky opis

Dvanásty ročník dlhodobého projektu PERTU nadväzuje na jeho ťažiskový program zameraný na hľadanie analógií v súčasnom slovenskom a maďarskom výtvarnom umení. Pokračuje v mapovaní paralelných tendencií v tvorbe výrazných osobností oboch výtvarných scén, ktoré sú založené na názorovej, štýlovej, tematickej či generačnej príbuznosti. Tentokrát sa stretnú výtvarníčky s vyhranením individuálnym programom: Emőke Vargová (1965) a Emese Benczúr (1969).

Názov podujatia

PERTU N 12 - Emese Benczúr - Emőke Vargová ( výstava, katalóg)

Miesto konania / kraj

Nové Zámky / Nové Zámky

Termín konania

07.09.2017 - 14.10.2017

Popis projektu

Obe vstúpili na scénu začiatkom 90-tych rokov, v čase nástupu iných médií. Po absolvovaní maľby sa vydali cestou experimentov. Hľadali možnosti sebavyjadrenia netradičnou formou, netradičnými materiálmi. Zapájali do diel autobiografické prvky,    situácie z každodennej reality, predmety zo svojho okolia, techniky spojené s bežnými ženskými rolami a reflektovaním sveta, ktoré zároveň invenčne spochybňovali. Spája ich sebaironické videnie, odkrývanie efemérnych stavov a pocitov, hravosť a kritické myslenie. Uplatňujú v tvorbe príznačné „ženské“ látky: mäkké či plastové materiály spolu s typickými prvkami ženských prác: šitím, čistením, starostlivosťou a inými stereotypnými, „neviditeľnými“, „zbytočnými“ každodennými prácami potrebnými na zaistenie chodu života. Diela vyžarujú naliehavosť osobnej výpovede: cez intímne príbehy odkrývajú charakter medziľudských vzťahov, krehkosti bytia, poukazujú na stereotypy spojené s rodovými rolami.          

        Kým diela E. Vargovej nadväzujú na experimentálnu líniu štrukturálno-analytickej maľby a konceptuálneho umenia, odrážajú záujem o texturálne kvality, hry svetla, transparencie, krehké materiály, procesuálnosť, pohybujú sa na hranici senzibilného  imaginatívneho videnia – a projektového myslenia postkonceptuálneho umenia, u E. Benczúr prevláda syntéza maliarskeho videnia a multimediality neokonceptuálneho umenia – založená na sugestivite posolstva realizovanom „ručnými prácami“ a trefnom definovaní vlastnej pozície. Jej apelatívne vyšívané či maľované texty v mediálnej dobe, v ére prázdnoty a zvádzania, nabádajú k uvažovaniu a stanoveniu si vlastnej hierarchie hodnôt. Výtvarné programy oboch výtvarníčok sú prekvapivo kompatibilné, suverénne a originálne – ich vzájomný dialóg obohatí slovensko-maďarský výtvarný  kontext o nové poznatky.             

Späť