Hlavná strana

Haydnova jediná sonáta pre husle a klavír vznikla počas jeho londýnskeho pobytu, v období, keď sa dozvedel o predčasnej smrti W. A. Mozarta. Úvodná téma prvej časti obsahuje citát z populárnej Mozartovej melódie, ktorý J.Haydn obohacuje o výrazové akcenty pripomínajúce „vzdychy“ - jemný, no zreteľný znak pietnej nálady. Druhá časť sonáty prináša kontrastne svetlý, takmer bezstarostný charakter, akoby odraz Haydnovej úľavy, že sa nenachádzal vo Viedni počas prebiehajúcej epidémie. Dielo tak spája osobnú emóciu s typickou haydnovskou invenčnosťou a formálnou čistotou.
Romantické Rondo predstavuje ranú tvorbu dvadsaťročného Ľ.Rajtera, ktorý v tom čase študoval kompozíciu, dirigovanie a violončelo vo Viedni. Ide o kompozičnú juveníliu, v ktorej sa zreteľne odráža estetika raného Richarda Straussa: lyrická melodika, jemná harmonická farebnosť a prirodzená kantabilita husľového partu. Napriek mladému veku autora je dielo formálne vyvážené a hudobne pôsobivé, s jasným zmyslom pre romantickú expresivitu.
Duhopol je jedinečným príspevkom do slovenskej literatúry pre husle a klavír. Sch.-Trnavský tu vytvára variácie na dve slovenské ľudové piesne - Duhopol a Sedemdesiat sukien mala. Hudobná reč diela evokuje charakter cimbalovej hudby, avšak transformovanej do koncertnej podoby pre husle a klavír. Sch-Trnavský, ktorý výnimočne ovládal oba nástroje, dokázal vytvoriť kompozíciu s prirodzenou, takmer improvizačnou vitalitou a autentickým folklórnym gestom.
Prvá husľová sonáta I.Hrušovského vznikla v roku 1956 a predstavuje jednočasťovú kompozíciu s výrazne lyrickým, až snovým charakterom. Dielo pôsobí ako hudobná reminiscencia na „stratené časy“ - obdobia pokoja, krásy a ľúbivosti, vzdialené od povojnových a politických otrasov. Hrušovský tu rozvíja melodické línie pripomínajúce slovenské ľudové nápevy, ktoré spracúva v štýle blízkom neoromantizmu. Sonáta je ukážkou jeho schopnosti spojiť moderné kompozičné myslenie s hlbokým citom pre melodickú tradíciu.

Na záver koncertu zaznie slávna sonáta od E.H.Griega. Bohatá dramatičnosť diela sa strieda s lyrickými pasážami. Hudba nám evokuje veľkoleposť severskej prírody s množstvom fantazíjnych prvkov, zahalených do mystického výrazu. 3.časť sonáty je temperamentným tancom, pripomínajúcim dávne mýtické časy.