Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Lucia Tkáčová: Môj život nikto nežije
Samostatná výstava Lucie Tkáčovej s názvom Pain Chain pod kuratelou Lýdie Pribišovej sa konala v priestore AlbumArte v Ríme, kde kurátorka takmer každoročne už 10 rokov prináša slovenské umenie. Lucia Tkáčová, známa svojím angažovaným, často kolektívnym prístupom a provokatívnym vizuálnym jazykom, predstavila svoj nový výstavný projekt Pain Chain. Umelkyňa sa v tejto výstave obrátila dovnútra, teda k intímnemu a autobiografickému prežívaniu. Po rokoch spoluprác a kritických reflexií spoločenských tém sa rozhodla hovoriť sama za seba a predovšetkým pre seba.
Projekt Pain Chain bol rekonštrukciou osobného príbehu
umelkyne, ktorá vyrastala v rodine poznačenej alkoholizmom. V centre výstavy
stála skúsenosť spoluzávislosti, stavu, v ktorom človek natoľko podriaďuje svoj
život potrebám iného, že potláča vlastné prežívanie, túžby a identitu.
Spoluzávislosť sa mení na patologický vzťahový vzorec, v ktorom sa opakuje
cyklus záchrany, kontroly a obetovania. Výstava túto tému sprítomňovala bez
príkras a bez tabu, s brutálnou úprimnosťou a bolestnou otvorenosťou.
Inštalácia vychádzala z metódy rodinných konštelácií, teda z
pôvodne dramaterapeutickej praxe, ktorá umožňuje precítiť skryté vzťahové väzby
a nevedomé mechanizmy v rámci rodiny či skupiny. Prostredníctvom objektov a
sôch pripomínajúcich zdeformované časti tela, vnútornosti alebo krvácajúce rany
Tkáčová vizualizovala napätia, ktoré sa v rodinnom systéme kumulovali a
odovzdávali ďalej. Výstava bola dramatická, fyzická a emocionálne prenikavá.
V jadre projektu stála odvaha pomenovať to, čo je zvyčajne
skryté, teda bolesť, hanbu, závislosť a mlčanie. Umelecké dielo sa tu stalo aktom sebaobrany aj sebaliečenia. Umenie nadobudlo arteterapeutický rozmer,
pretože sa neodvracia od temných miest ľudskej skúsenosti, ale sa im pozerá
priamo do tváre.
Tkáčová týmto projektom rozvíjala tradíciu feministickej
introspektívnej praxe, ktorá využíva osobné svedectvo ako formu politického
gesta. Viditeľné sa tu stalo médiom pre to, čo bolo doteraz neviditeľné, teda
vnútorné mechanizmy bolesti a odovzdávané vzorce správania.
Proces vzniku výstavy bol rovnako bolestný ako
oslobodzujúci. Neponúkla únik, ale návrat k telu, k pamäti a k vnútornému
dieťaťu. V prostredí, kde je alkohol často normalizovaný ako súčasť kultúrneho
života, Lucia Tkáčová otvorila priestor pre hlboké precítenie následkov a mlčky
prenášaných traum.
PILOT
Celkový rozpočet:
11 205,00 EUR
Výška podpory:
8 000,00 EUR