Hlavná strana

Ústredným motívom spoločnej výstavy Michala Machciníka a Natálie Šimonovej je ich zdieľaný, systematický záujem o proces korózie a jeho produkty – od využívania materiálnej podoby hrdze až po reflexiu a skúmanie samotného fyzikálno-chemického procesu. Hoci Šimonová pracuje predovšetkým v médiu maľby a Machciníkovo východisko je sochárske, pre oboch je príznačný presah medzi rôznymi médiami, ktorý často smeruje k intermediálnym či priestorovým inštaláciám. Výstava predstaví tematický výber z ich nedávnej tvorby a jej súčasťou bude aj spoločné site-specific dielo realizované priamo pre priestor galérie. 

Natália Šimonová dlhodobo uplatňuje vo svojej tvorbe procesy oxidácie kovov v mnohých podobách – od úpravy plátna až po nanášanie hrdze vo forme pigmentu. Jej maľby spravidla expandujú do priestoru prostredníctvom inštalácií zostavených z lešenárskych prvkov, oceľových rohoží či častí mobiliáru z verejných priestranstiev, ktoré sa často premietajú aj do kompozícií obrazov. Diela prezentované na výstave dokumentujú široké spektrum autorských postupov a experimentov s koróziou a jej produktmi. 

Michal Machciník sa popri tom, že v niektorých svojich objektoch využíva oxidované kovové prvky, procesu korózie a procesu transformácie materiálov všeobecne venuje aj z hľadiska skúmania chemických a fyzikálnych procesov. Na výstave predstaví popri sérii sôch aj dielo reflektujúce výskum korózie realizovaný od druhej polovice 20. storočia na Hutníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.  

Kľúčovou a zakladateľskou osobnosťou tohto výskumu bol Jaroslav Kocich, ktorému bude venované spoločné site-specific dielo Machciníka a Šimonovej. 

Natália Šimonová (*1995, Žiar nad Hronom) – absolvovala štúdium na Akadémii umení v 

Banskej Bystrici v roku 2020 (ateliér Rastislava Podobu), v roku 2025 absolvovala doktorandské štúdium u Jiřího Davida. Zúčastnila sa niekoľkých workshopov na Slovenku, 

v Poľsku, Maďarsku, ako aj rezidencie vo Francúzsku či v Izraeli. Vystavovala na niekoľkých 

kolektívnych a samostatných výstavách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, 

Bulharsku, Francúzsku, New Yorku a v Číne. Takisto bola laureátkou súťaže Maľba roka 2020. V súťaži Strabag Artaward International 2021 sa dostala do finále a získala Cenu uznania. V roku 2024 bola finalistkou Ceny Nadácie Novum a zároveň sa stala v tom istom roku jednou z laureátok súťaže Púpava development.  

Natália Šimonová sa vo svojej tvorbe venuje kolektívnej a osobnej pamäti, kde tematicky zobrazuje motívy urbánnej architektúry a jej štruktúr, ako napr. detské ihriská z čias socializmu. V súčasnosti pracuje na témach kolektívnej či osobnej pamäte, ktorú spracováva prostredníctvom vizuálne silných motívov, ktoré sú všetkým dobre známe. Šimonová sa venuje tzv. expandovanej maľbe, t. j. s presahom za hranice média formou priestorovej inštalácie, komunikáciou malieb s priestorom a aktívnym zapojením diváka. Používa kombinácie klasických a neklasických médií, tradičných a netradičných výtvarných techník a postupov (uhoľ, pastel, akryl, olej, frotáž, koláž, dekoláž) a najmä hrdzu, ktorá je pre jej tvorbu charakteristická. Žije a tvorí v Prašiciach pri Topoľčanoch.

Michal Machciník (*1989, Košice) – absolvoval štúdium na Fakulte umení v Košiciach, diplomovú prácu zrealizoval v roku 2015 v Ateliéri slobodnej kreativity 3D u prof. Juraja Bartusza, dizertačnú prácu pod vedením prof. Petra Rónaia obhájil v roku 2020. Počas štúdia absolvoval stáž na pražskej Akadémii výtvarných umení v sochárskom ateliéri Jindřicha Zeithammla (2012). Bol semifinalistom ocenenia Start point (2015), získal čestné uznanie v rámci Ceny Cypriána z akcie Skúter V (2022). Víťazné projekty realizoval v rámci medzinárodných súťaží Re-Use Project v Kópavogur Contemporary Art Museum v Reykjavíku (2023) a Umenie na mieste X pre Zádielsku dolinu (2023). V súčasnosti pôsobí na Fakulte umení, katedre výtvarných umení a intermédií ako odborný asistent. 

Machciník od svojej diplomovej práce kontinuálne pokračuje v komponovaní objektov a skulptúr s odkazmi na ready-made, no ostáva verný aj žánru tradičnej sochy, ktorý prepája s využívaním nových médií. Jeho tvorba bola prezentovaná na mnohých skupinových aj samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Pre Michala Machciníka sú kľúčové vzťahy medzi človekom a okolitým prostredím. Jeho práca je založená na úzkej komunikácii s prírodou a terénnych výskumoch, spolu s filozoficko-vedeckými odkazmi, ako často ironizujúcimi či znepokojujúcimi komentármi súčasnosti. Vo svojich najnovších prácach kombinuje nájdené artefakty a prírodniny s historickými technickými nákresmi, pedagogickými grafickými schémami či inými ľudskými výtvormi. 

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.