Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Kde človek a voda pramení Vyšné Ružbachy / obrazové eseje
Výstava a kniha s názvom KDE ČLOVEK A VODA PRAMENÍ Vyšné Ružbachy / obrazové eseje je spoločným projektom Fakulty masmediálnej komunikácie, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a obce Vyšné Ružbachy. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia pre rok 2018. Vernisáž výstvy: Obecný úrad Vyšné Ružbachy, Kúpele Vyšné Ružbachy, nedeľa 24. 6. 2018 o 16,30 hod. Vystavujúci autori: Petra Cepková, Peter Lančarič, Jozef Sedlák (Fakulta masmediálnej komunikácie UCM Trnava.) Ľubomír Hajdučík (farár, Rímskokatolícka Cirkev Nižné Ružbachy.) Nikoleta Danišová, Nikola Hudáková, Jakub Kovalík, Ľubo Baran, Klaudia Šútorová, Magdaléna Tomalová, Aneta Štefkovičová, Eva Jonisová, Ivana Záškvarová, Juraj Figura (študenti Ateliéru komunikácie v médiu fotografie na FMK UCM v Trnave.)
Ľubomír Hajdučík poukazuje na historické kaplnky v katastry obce Vyšné Ružbachy ako na intímny priestor, ktorý ľudia ešte potrebujú: „Ľudia, ktorí postavili kaplnky, chceli vyjadriť svoj životný pocit a vnímanie sveta. Modlili sa na poli, pri Božích mukách. Modlili sa v nich a pri nich. Ďakovali, velebili Boha. Obracali sa na svätých, prosili o úrodu, prosili o odpustenie hriechov, prosili o požehnanie životov. Kaplnky, bol ich veľmi intímny priestor. Dnes máme iné budovy a priestory, kde si zveríme svoje sny a túžby. Našli sme nové stroje a siete, ktoré nám napĺňajú život. Sú však kaplnky, ktoré ešte ľudia potrebujú. Také sú aj v okolí Vyšných Ružbách. Sú ľudia, ktorí sa o ne starajú. Sú ľudia, ktorí sa pri nich modlia. Videl som, že niektorí ešte potrebujú intímnosť kaplniek a krížov.”
Jozef Sedlák vyzdvyhuje schopnosť obrazu zaznamenávať skryté kultúrne vrstvy ako symbolické odkazy pre súčasnosť:
„Tvorivé
dielne rozvíjajú prostredníctvom média
fotografie zručnosti, verbálnu a neverbálnu komunikáciu s daným prostredím.
Skúmajú nové stratégie dokumentárnej fotografie, najmä jej prepojenie s
konceptuálnym dokumentom, sociológiou, fenoménom časozberu, archívu, denníka a
pod. Pobyt vo Vyšných
Ružbachoch nás viedol zaznamenávať podstatu videného. V tichu obce sme
boli nútení zjednodušovať, vyberať, hľadať, opravovať, porovnávať, kombinovať
a vkladať do kontextu to, čo je abstraktným premietaním ľudského vnímania
do vlastnej osnovy príbehu. Ticho prepožičiavalo uši očiam, aby sme mohli
lepšie kontemplovať realitu. Fotografovanie
a zhmotňovanie predstáv, bolo skoro ako obrátenie, ku ktorému nedochádzalo
ľahko. Táto vizuálna komunikácia sa stala prejavom tej najintenzívnejšej
prítomnosti v priestore a fyzičnosti. V tichu obce Vyšné
Ružbachy sme mohli uvažovať o otázkach, ako zobraziť a interpretovať ľudí,
deti, domy, ulice, kostol, kúpeľných hostí, bačov so psami, či krajinu.“
Petra Cepková pripodobňuje proces fotografovania k hlbším, exsistencionálnym veciam človeka: „Fotografické zachytávanie života obce, ktorá si napriek vplyvom postmodernej spoločnosti zachovala akúsi trvácnu krásu rurálnych motívov zamrznutých v čase, nám umožnilo preniknúť do rôznych vrstiev tohto kúpeľného mesta, do života jeho ľudí, do ich každodennosti ozdobenej etnografickou krásou kraja, do miznúcich stôp ešte „starej“ doby a tradícií. Vizuálna sila fotografie spočíva vo vytvorení istého druhu súcitu a vzťahu so subjektom, je teda akousi katarznou snahou po materializácii ilúzie. Fotografie a spomienky nevyhadzujeme, sú totiž extenziou nášho bytia, ktoré nás presahuje v rade nekonečna.“
Kurátorka výstavy PhDr. Klára Kubíková zdôrazňuje funkciu umenia a fotografie archivovať to, čo je podstatné: „Fotografické eseje – obrazové príbehy z regiónu Severného Spiša (Vyšné Ružbachy) sa začali odvíjať od poznania krajiny k človeku, jeho domovu, histórii a tradíciám. Príbeh sa otvára poznávaním kameňolomu – miesta tvorivého ducha a entuziazmu sochárov, ktorí tu v minulom storočí vytvorili počas sympózií skulptúry z travertínu - galériu v prírode. Porozumenie s prírodou prináša človeku porozumenie so sebou samým. Fotografiu krajiny môžeme vytvoriť v danom okamihu a z odstupu času privolá spomienku. Portrét krajiny je ako portrét človeka. Nie je to len zobrazenie, ale aj poznanie. Fotografický prieskum života vo Vyšných Ružbachoch nie je sociologickou sondou, ani kritickým pohľadom, ale záujmom o človeka, naplnený obdivom a úctou. Obrazový svet pravdy s esteticky a eticky platnou výpoveďou a reflexie študentov a pedagógov vytvorili publikáciu – neutíchajúci dialóg o .živote v paralele sveta s prekvapujúcimi asociáciami, ktoré môžu byť impulzom navštíviť toto miesto... Fotografické eseje budú čitatelia vnímať ako momentálne a aktuálne alebo ako nadčasové a univerzálne?“
Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Fakulta masmediálnej konunikácie
Celkový rozpočet:
3 183,00 €
Výška podpory:
3 000,00 €