Hlavná strana

Musica slovaca, skladba od I.Zeljenku, napísaná na ľudové piesne z Čičmian, je obľúbená u publika aj u interprétov. Hráva sa v rôznych inštrumentačných verziách. V roku 2001 získala cenu SOZA za najúspešnejšiu skladbu v oblasti vážnej hudby.

Sonátu č.3 pre klavír a husle Es dur venoval L.van Beethoven svojmu učiteľovi A.Salierimu. Píše ju v dobe, kedy je už uznávaný klavírny virtuóz a skladateľ.  Beethoven býval v tomto období častejšie hosťom v grófskom paláci Keglevich v Bratislave. Mladá Babette von Keglevich bola jeho vynikajúca žiačka a znalkyňa jeho diela,  ale veľmi skoro sa vydala za bohatého grófa. 1.časť sonáty sa prezentuje v divoko rýchlom tempe. Hlavnú úlohu ma klavír, čo aj vyplýva z názvu skladby, ale part huslí je taktiež veľmi náročný, čo dokonca kritizovali kritici vtedajšej doby. Husle sa s klavírom navzájom striedajú vo vedení hlavnej melodickej línie a doprovode. 2.časť je nádherné Adagio, ktoré sa svojou hĺbkou výrazu vyrovná s Beethovenovými neskoršími opusmi. Záverečné Rondo je temperamentné, virtuózne a zároveň šarmantné, rovnako ako 5. Klavírny koncert, tiež v tónine Es dur.

E.Suchoň sa považuje za najvýznamnejšieho predstaviteľa slovenskej hudobnej moderny a tvorcu prvej národnej opery Krútňava. Cyklus Preletel sokol je časť z inštruktívneho diela pre klavír Obrázky zo Slovenska. Vychádza zo slovenských ľudových piesní a svojou živou spontánnou výpoveďou si podmaňuje poslucháča. Skladá sa zo štyroch skladieb, ktoré na seba bez prestávky naväzujú. B.Urban upravil toto dielo pre husle a klavír.

Skladba Nové miesta (na mape) sa podľa slov jej autora Petera Machajdíka dotýka problematiky otepľovania klimatického systému zeme, čo prispieva k zdvíhaniu morskej hladiny. To môže v budúcnosti spôsobovať vznik nových miest na mape sveta, nových ostrovov a pevnín. Kompozícia nabáda k zamysleniu sa nad súčasnými problémami životného prostredia. Po zaznení skladby bude diskusia a priestor na otázky, na pálčivé témy súčasnosti. Interpretráciou tejto skladby chceme  predstaviť umenie ako živé komunikačné médium, ktorým je možné sa vyjadrovať k zásadným problémom spoločnosti a prispievať k jej zlepšeniu.

Mikuláš Schneider-Trnavský v jedinečnom diele Duhopol (1954) skĺbil virtuózny štýl hry primášov slovenských cimbáloviek so žánrom klasickej hudby. Kompozícia má aj verziu sólo husle s orchestrom. Spracúva dve ľudové piesne, prvá pieseň má názov Duhopol.