Hlavná strana

Umenie mesta

Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty

Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško, Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J. Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír Popovič, Katarína Šujanová

Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich? Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.

Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od 50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny, mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom „spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia, ktoré to veľmi potrebuje.

Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU Technickej univerzity v Košiciach.

Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy

Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy

Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore