Hlavná strana

Krátky opis

M. Schneider-Trnavský - Prelúdium a fughetta op.85 V. Bokes Prelúdium a fúga gis mol op.53 č.2 Malá suita z Detského cyklu op.13 F. Chopin Nocturno Des dur op.27 č.2 Mazurka b mol op.24 č.4 Mazurka gis mol op.33 č.1 Phantasie Impromptu cis mol op.66 E. H. Grieg - Sonáta pre husle a klavír č.3 c mol op.45 1. Allegro molto ed appassionato 2. Allegretto espressivo alla Romanza 3. Allegro animato M. Ravel - Tzigane

Názov podujatia

Bratislavské komorné duo, Ján Timčák - husle, Zuzana Zamborská - klavír

Miesto konania / kraj

Trenčín / Trenčín

Termín konania

14.09.2025

Popis projektu

Mikuláš Schneider-Trnavský sa právom radí k priekopníkom slovenskej hudby. Natrvalo sa vryl do našej histórie spracovaním piesní Jednotného katolíckeho spevníka. Študoval v Budapešti, Viedni i Prahe a jeho tvorba tak dosahuje už profesionálnejšiu úroveň Slovenská pieseň, či už duchovného, alebo folklórneho charakteru je celoživotným mottom jeho tvorby, čo treba chápať ako súčasť celkového kvasenia hudobnej kultúry na našom území v časoch národnooslobodzovacích snáh. Prelúdium a fugetta je malou ukážkou skladateľovej tvorby a súčasťou jeho albumu Pestrý rad skladieb op.85.  Autor zvolil pre túto skladbu neobarokovú formu, na ktorej si skladatelia zväčša cibria svoju kompozičnú techniku. Avšak i cez prísnu doktrínu bohatej práce s jednotlivými hlasmi nepopierateľne presakuje Trnavského typická piesňová melodika v romantickom štýle,  čo dodáva skladbe jedinečnú príchuť. 

 

Významný slovenský skladateľ Vladimír Bokes dokončil svoju životnú púť v júli 2024. Už ako mladý študent kompozície vzbudil pozornosť hudobnej verejnosti svojimi odvážnymi kompozíciami.  Zaujímali ho najmodernejšie európske kompozičné školy, čo najmä v 70-tych rokoch dráždilo predstaviteľov kultúrnej politiky komunistickej strany. Pokiaľ krédom mladosti bolo podľa jeho slov "nikdy v novej skladbe neopakovať, čo robil predtým", tak v zrelom veku "experimentuje zmiešavaním týchto oskúšaných kompozičných postupov". Jeho tvorba sa takmer vždy opiera o pevný racionálny základ a často vo svojej tvorbe využíva princíp zlatého rezu.

Prelúdium a fúga č.2 gis mol od V. Bokesa je malou ukážkou z rozmerného diela Bokesových Trinásť prelúdií a fúg  op.53. Prelúdiá a fúgy vznikali v osemdesiatych rokoch, keď autor písal takpovediac "do šufllíka" a overoval si svoje schopnosti kompozičného remesla, ktoré boli režimom a kritikou spochybńované. Podobne ako Ludus Tonalis P.Hindemitha, či Prelúdiá a fúgy  D.Šostakoviča dielo formovo vychádza z J.S.Bacha a jeho Prelúdií a fúg  Temperovaného klavíra. Sám autor vníma túto príbuznosť so spomenutými dielami 20.storočia a to i v zmysle ťaživej atmosféry, v ktorej vznikali. 

Malá suita je vyvrcholením Detského cyklu op.13. V.Bokes dokladá svoj vzťah k inštruktívnej tvorbe nasledovnými slovami: "...pre skladateľa má význam prinajmenšom v tom, že si tu môže uvedomiť najelementárnejšie prvky svojho vlastného prejavu a na druhej strane si môže vytvoriť rebrík siahajúci až k vlastnému štýlu."...Nemenej dôležitou motiváciou je pre autora i to, že  "... pomáha deťom vytvoriť si pozitívny vzťah k súčasnej hudbe."

 

Fryderyk Chopin podobne ako Mozart v klasicizme, predstavuje romantickú hudbu v jej najrýdzejšej podobe a to cez klavírnu tvorbu, ktorej zasvätil takmer celé svoje dielo. Intímna poloha mazuriek odkrýva poslucháčovi veľmi osobitú polohu chopinovskej poetiky. Cez svoj špecifický poľský ráz sú tieto klenoty akýmsi skladateľovým vyznaním lásky k domovine. Ako klaviristovi bolo Chopinovi cudzie predvádzanie virtuozity v koncertných salónoch, ktorému čiastočne podľahol jeho generačný súper F. Liszt. Ani Chopinovým dielam  nemožno odoprieť  istú dávku klavírnej romantickej virtuozity, tá však slúži k umocneniu hĺbky obsahového zámeru diela, tak ako môżme počuť i v známom Fantasy- Impromptu op.66. Nocturno Des dur Op. 27 č.2 patrií medzi najobľúbenejšie skvosty Chopinovej hudby.

 

Edvard Hagerup Grieg - predstaviteľ nórskej národnej hudby, napísal svoju 3. husľovú sonátu (1887) v tónine c mol, pričom neostal nič dlžný osudovému charakteru tóniny. Bohatá dramatičnosť diela sa strieda s lyrickými pasážami. Hudba môže evokovať veľkoleposť severskej prírody s množstvom fantazíjnych prvkov, zahalených do mystického výrazu. Prvú časť otvára hrdinská, technicky náročná téma, po ktorej zaznie nežná melódia. V strednom diele počujeme chromatické postupy, navodzujúce mystický výraz. Sladkú tému 2. časti vystrieda scherzo, inšpirované nórskym folklórom. 3. časť je temperamentným tancom, pripomínajúcim mýtické dávne časy.

Inšpiráciou Mauricea Ravela ku skomponovaniu populárnej Tzigane (1924) bola maďarská huslistka Jelly d’Arányi, neter slávneho Josepha Joachima, ktorú mal francúzsky skladateľ možnosť  počuť hrať v Londýne začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia.   Rapsódia Tzigane, koncipovaná ako jeden diel s vnútornými tempovými a agogickými zmenami, nie je len ódou na husle a temperament cigánskej hudby, ale aj veľkolepou poctou  virtuóznemu štýlu, ktorý stelesňovali majstri ako Niccolò Paganini či Pablo de Sarasate.

Späť