Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Akvizícia vzácnej olejomaľby významného fiľakovského hradného kapitána z rodu Koháryovcov zo 17. storočia
Osud Fiľakova dlhé stáročia ovplyvňovali historické udalosti, ktoré sa viazali k hradu. V 16. stor. opevnenie dobyli Turci a mesto sa na bezmála štyridsať rokov stalo sídlom najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Koncom storočia hrad znovuzískali cisárske vojská a v 17. storočí – v období svojho najväčšieho rozkvetu – mal hrad niekoľkých kapitánov. Medzi najvýznamnejších patrili Tomáš Bosnyák, František Wesselényi, Štefan I. Koháry a Štefan II. Koháry. Koncom storočia hrad dobyli a podpálili kurucké vojská.
Koháryovci patrili medzi významné šľachtické rody v Uhorsku, zastávali dôležité vojenské a politické funkcie a verne slúžili panovníkovi. Muži z Koháryovského rodu sa zúčastnili dôležitých bitiek (Levice 1664, Petrovaradín 1716, Belehrad 1717), v ktorých za vlasť položili svoje životy. V 16. a 17 stor. boli veliteľmi dôležitých strategických pevností, slúžiacich k obrane slovenského územia pred osmanskými Turkami ako Sečany, Fiľakovo, Čabraď a Nové Zámky. Štefan Koháry I. vyrastal na čabraďskom hrade vo vojenskom prostredí. Prvé bojové skúsenosti získaval v povstaní Juraja I. Rákocziho v r. 1644. V r. 1657 už bol vymenovaný do funkcie dedičného kapitána Fiľakovského hradu. Jeho syn, Štefan II. Koháry bol jedným z najvýznamnejších mužov Koháryovského rodu. Vyštudoval teológiu vo Viedni a po smrti svojho otca v r. 1664 prevzal funkciu dedičného kapitána fiľakovského hradu. Hrad dal posilniť a úspešne ho bránil až do roku 1682, kedy ho kurucké vojská s vedením Imricha Thökölyho nakoniec dobyli.
Na základe výzoru muža na maľbe by sa osoba mohla
identifikovať ako barón Štefan I. Koháry, avšak nápisy v spodnej časti maľby
poukazujú na jeho syna, grófa Štefana II. Koháryho: 1. nápis: „DEUS CUI VULT“ (Boh dáva tomu, komu chce) figuruje v dobových dokumentoch
ako motto Štefana II. Koháryho; 2. nápis: „Koháry J.C.R.“
(Iudex Curiae Regiae –
krajinský sudca). Presná identifikácia vyobrazeného na
olejomaľbe ponúka príležitosť odborníkom na diskusiu. Nakoľko sa dodnes zachovalo
len veľmi málo vyobrazení oboch historických osobností, objavenie tejto
olejomaľby výrazne prispeje k lepšiemu spoznaniu rodu Koháryovcov ako aj
regionálnej histórie župy Novohrad.
Hradné múzeum vo Fiľakove
Celkový rozpočet:
2 160,00 EUR
Výška podpory:
1 500,00 EUR