Hlavná strana

Výstava Stopy záhonov, prekročené polia sa stáva momentom, príbytkom či lokalitou, ktoré prehovárajú o vzťahoch hybridných foriem archívov, artefaktov a diel, ako prepisov histórie alebo reflexií či odtlačkov fragmentovanej súčasnosti. Michel Foucault vo svojej eseji Of Other Spaces popisuje okrem širšej definície vonkajších priestorov, heterotópie, ako špecifické miesta – nemiesta, ktoré nemusia byť konkrétne, prepájajú viaceré časové roviny alebo prostredia a deje, môžu byť únikom aj abstraktom zmesi systémov. Tieto strety, vrstvenia alebo hry s časovosťou sa prepisujú do práce a myslenia Michaely Šuranskej a ich odkazy prerástli aj ekosystém – krajinu výstavy. 

Prostredníctvom expandovaného média maľby a princípov archeologického výskumu tu pridaním umeleckého prístupu autorka komunikuje príbehy miest a lokalít (napr. obec Tlmače, ostrov Sardínia), ktoré sú uchovávané v nánosoch každodenného pôsobenia činnosti antropocénu (kapitalocénu). Zásahy do pôvodného naratívu krajiny, ktoré menia jej charakter (antropológia krajiny), stopy činnosti človeka, ako aj spomienky samotnej prírodnej zložky (agency), autorka zhromažďuje a uvádza do nových, históriou nezaťažených juxtapozícií v kontexte inštitúcie – múzea. Pamäť krajiny alebo sociálne produkovaných a tvarovaných priestorov (archetyp príbytku) či rituálov, sa postupne odkrývajú vo vrstvách mikrosvetov – individuálnych heterotópií, formovaných subjektívnym vzťahom k skúmaným entitám – miestam, príbehom, spomienkam, hmote.