Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Husle a klavír v dielach známych aj neznámych 2024
Ľudovít Rajter (1906 – 2000) vyštudoval kompozíciu a dirigovanie vo
Viedni a Budapešti. V rokoch 1933 – 1944 pôsobil ako dirigent Maďarského
rozhlasu a pedagóg na Vysokej škole F. Liszta v Budapešti. Po druhej svetovej
vojne sa podieľal na obnove činnosti bratislavského rozhlasového orchestra a
zohral významnú úlohu pri vzniku Slovenskej filharmónie a Vysokej školy
múzických umení. Ako dirigent premiéroval, pravidelne uvádzal a nahrával diela
slovenských skladateľov. Jeho vlastná skladateľská tvorba zahŕňa javiskové,
orchestrálne, vokálne (zbory, piesne) i komorné diela. Iniciátorom vzniku Suity
pre sólové husle bol Ferenc Albert (1918 – 1999), nositeľ Hubayovej ceny pre
najlepšieho študenta hry na husliach Vysokej školy F. Liszta v Budapešti v roku
1937. Maďarský huslista na medzinárodných pódiách vystupoval pod umeleckým
menom François d’Albert a v 60. rokoch pôsobil ako riaditeľ konzervatória v
Chicagu. Ľudovíta Rajtera, s ktorým spolupracoval už v medzivojnovom období,
navštívil v Bratislave koncom leta 1987. Pri tejto príležitosti požiadal
Rajtera o kompozíciu pre svoj sólový recitálový program. Vzhľadom na blízky
termín plánovaného koncertu sa skladateľ rozhodol upraviť svoju 1. suitu pre
sólové violončelo (z roku 1978) pre husle. Transformácia do novej podoby bola
rýchla; na konci rukopisu Suity pre sólové husle je uvedený dátum „IX.1987“.
Hudobný priebeh violončelového originálu a husľovej verzie je identický, no na
začiatku časti Intermezzo autor pridal sextový krok a – f1, pripomínajúci
iniciály jej iniciátora. Ferenc Albert však skladbu zrejme nikdy nehral a nie
je ani isté, či sa mu notový materiál vôbec dostal do rúk. Premiéra Suity pre
sólové husle sa uskutočnila až 28. novembra 1992 na festivale Nová slovenská
hudba v Bratislave, kde ju predniesol Juraj Čižmarovič. Neskôr ju
interpretovali a nahrávali Milan Paľa a koncertný majster Slovenskej
filharmónie Jozef Horváth.
Juraj Filas, slovenský skladateľ pochádzajúci z Košíc, získal
hudobné vzdelanie v Prahe, kde sa aj natrvalo usadil a rozvíjal svoju tvorbu.
Filas je autorom viac ako 100 hudobných opusov, pričom jeho diela sú inšpirované
vierou v liečivú a zjednocujúcu silu hudby. O svojej tvorbe hovorí: „Mojimi
hudobnými prioritami sú melodickosť, harmónia, výstavba formy a zdieľnosť.“
Kompozícia Les Adieux pre husle a klavír je venovaná českému huslistovi Ivanovi
Ženatému, ktorý ju s veľkým úspechom interpretoval v prestížnej Carnegie Hall v
New Yorku.
Sonáta pre klavír a husle F dur op. 24, známa pod názvom Jarná, vznikla
v rokoch 1800-1801, keď bol Ludwig van Beethoven už uznávaným skladateľom
a klavírnym virtuózom. Názov Jarná nezvolil sám autor, ale odráža radostný
charakter celej kompozície, hoci zhoršujúca choroba sluchu prudko zasiahla
Beethovenov osobný život. Dátum premiéry nie je známy, avšak dielo získalo rýchlo
obľubu. Renomované noviny z Lipska, Allgemeine musikalische Zeitung, rok po
vzniku skladby uverejnili recenziu: „Táto sonáta patrí k tomu najlepšiemu, čo
Beethoven napísal, vlastne je to jedno z najlepších diel, ktoré sú teraz vôbec
komponované. Originálny, ohnivý a odvážny duch tohto skladateľa sa prejavuje stále
jasnejšie.“
Introdukcia a Rondo capriccioso spája vášnivý španielsky
temperament s jemnou eleganciou francúzskeho salónu. Camille Saint-Saëns ju
venoval legendárnemu španielskemu huslistovi Pablovi Sarasatemu. Skladba
vznikla v roku 1863 a známa je v orchestrálnej verzii. Táto brilantná kompozícia,
plná kontrastov a technických výziev, umožňuje huslistovi naplno prejaviť svoje
majstrovstvo.
Bratislavské komorné duo
Celkový rozpočet:
2 850,00 €
Výška podpory:
2 250,00 €