Hlavná strana

Krátky opis

Ľ.Rajter-Romantické rondo Ľ.Rajter-Suita pre sólové husle J.Filas-Les Adieux pre husle a klavír E.H.Grieg-Sonáta c mol op. 45 Suita pre sólo husle Ľ.Rajtera,dokončená roku 1987,je vzácne a dielo,reflektujúce atmosféru doby svojho vzniku.Les Adieux, skladba slovenského skladateľa J.Filasa vyniká vrúcnou melodikou a silnou emóciou.Dramatická Sonáta c mol E.H.Griega inšpirovaná nórskym folklórom zachytáva veľkoleposť severskej prírody a fantazíjnu mystičnosť.

Názov podujatia

Komorné duo, Ján Timčák - husle, Zuzana Zamborská - klavír, Dolný kostol Premenenia Pána, Radničné námestie, Pezinok 28.9.2024 o 18.00 hod.

Miesto konania / kraj

Pezinok / Pezinok

Termín konania

28.09.2024

Popis projektu

Ľudovít Rajter vyštudoval kompozíciu a dirigovanie vo Viedni a v Budapešti, v rokoch 1933 - 1944 bol dirigentom Maďarského rozhlasu a pedagógom na Vysokej škole F. Liszta v Budapešti. Po 2. svetovej vojne stál pri obnovení činnosti bratislavského rozhlasového orchestra ako aj pri zrode Slovenskej filharmónie a Vysokej školy múzických umení. Ako dirigent premiéroval, pravidelne uvádzal a nahrával diela slovenských skladateľov. V jeho skladateľskej tvorbe sú zastúpené diela javiskové, orchestrálne, vokálne (zbory, piesne) i komorné.

Romantické rondo pre husle a klavír As dur je kompozičnou miniatúrou 20-ročného autora, študenta kompozície, dirigovania a hry na violončele vo Viedni. Poetika a kompozičný štýl tejto juvenílie odrážajú viac svet raných piesní Richarda Straussa, než vplyv Rajterových pedagógov, Josepha Marxa a bratislavského rodáka Franza Schmidta.

Termín a interpret premiéry Romantického ronda nie sú známe. Podľa informácie z dobového katalógu hudobných diel zaznelo Rondo do r. 1941 vo Viedni, Budapešti, Helsinkách, Varšave a v Paríži. Prvé doložené predvedenie sa uskutočnilo 2. marca 1937 vo vysielaní Maďarského rozhlasu, interpretom bol Ferenc Albert (1918-1999), nositeľ Hubayovej ceny pre najlepšieho študenta hry na husliach Vysokej školy F. Liszta v Budapešti z r. 1937. S vynikajúcim študentom E. Zathureczkého sa Rajter opakovane stretol v štúdiu aj pri rozhlasových koncertoch, na ktorých spoločne uviedli diela L. van Beethovena, F. Mendelssohna a W. A. Mozarta.

O viac než 40 rokov neskôr, počas nečakanej návštevy v Bratislave v lete r. 1987, si Ferenc Albert (v medzinárodných kontextoch známy viac ako Francois d´Albert) vyžiadal od Ľudovíta Rajtera skladbu pre sólové husle pre svoj recitálový program. Vzhľadom na blízky termín plánovaného koncertu sa Rajter rozhodol upraviť pre husle svoju 1. suitu pre sólové violončelo (z roku 1978). Transformácia violončelovej suity do suity husľovej netrvala dlhý čas (v notách je uvedení dátovanie IX.1987). Vznikla tak Suita pre sólové husle, jediné dielo svojho druhu v tvorbe Ľudovíta Rajtera. Hudobný priebeh oboch verzii je identický, v husľovej pridal skladateľ na začiatku časti Intermezzo sextový krok a - f , pripomínajúci iniciály jej iniciátora. Ferenc Albert však zrejme nakoniec Suitu sám nikdy nehral. Premiérovo ju uviedol Juraj Čižmarovič na festivale Nová slovenská hudba, 28. novembra 1992 v Bratislave, neskôr ju hral a nahrával Milan Paľa, ako aj koncertný majster Slovenskej filharmónie Jozef Horváth.

(Adrian Rajter)

 

Slovenský skladateľ Juraj Filas sa narodil  v Košiciach, hudobné vzdelanie získal v Prahe, kde sa aj natrvalo usadil. Je autorom viac ako 100 hudobných  opusov.  Jeho skladby sú inšpirované vierou v silu hudby, ktorá môže liečiť, otvárať srdcia a spájať národy.  Sám autor hovorí: ,,Mojimi hudobnými prioritami sú melodickosť, harmónia,  výstavba formy a zdielnosť. Les adieux pre husle a klavír znamená v preklade zbohom. Český huslista Ivan Ženatý, ktorému je skladba venovaná, ju interpretoval  s veľkým úspechom aj v Carnegie Hall v New Yorku.

 

Edvard Hagerup Grieg - predstaviteľ nórskej národnej hudby, napísal svoju 3. husľovú sonátu v tónine c mol, pričom neostal nič dlžný osudovému charakteru tóniny. Bohatá dramatičnosť diela sa strieda s lyrickými pasážami. Hudba môže evokovať veľkoleposť severskej prírody s množstvom fantazíjnych prvkov, zahalených do mystického výrazu. Prvú časť otvára hrdinská, technicky náročná téma, po ktorej zaznie nežná melódia. V strednom diele počujeme chromatické postupy, navodzujúce mystický výraz. Sladkú tému 2. časti vystrieda scherzo, inšpirované nórskym folklórom. 3. časť je temperamentným tancom, pripomínajúcim mýtické dávne časy.

Späť