Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Husle a klavír v dielach známych aj neznámych 2024
,,Pýtate sa ma, odkiaľ
beriem svoje myšlienky? Nemôžem to s určitosťou povedať. Prichádzajú
nevolané, nepriamo aj bezprostredne, mohol by som ich uchopiť do rúk vo
voľnej prírode, v lese, na
prechádzkach, v tichu noci, za skorého rána, podnietené náladami, ktoré sa u
básnika premenia v slová
a u mňa v tóny, ktoré znejú, šumia, burácajú, až konečne stoja
v notách predo mnou. ,,
L.van Beethoven
Ludwig van Beethoven skomponoval
5. husľovú sonátu v roku 1800, kedy bol už uznávaný skladateľ a klavírny
virtuóz. V tomto období cestoval častejšie aj na Slovensko, do kaštieľa v
Dolnej Krupej. Romain Rolland napísal: „Beethoven sa nikdy nestretol s
priateľstvom takým živým, takým verným, takým skutočne bratským ako v rodine
Brunswikovcov” z Dolnej Krupej. Pre Beethovena to však nebolo len šťastné
obdobie. Zhoršovala sa mu jeho choroba sluchu, no napriek tomu sa nevzdával a
veľmi intenzívne komponoval. Sonáta č.5
dostala pomenovanie Jarná až neskôr,
podľa radostného charakteru celej skladby. Autor v nej rozširuje klasický
trojčasťový model sonáty na symfonický, pozostávajúci zo štyroch častí.
Peter Machajdík je významný súčasný slovenský skladateľ. Pre
jeho časť tvorby sú typické striedania kontrastných zvukových plôch,
pričom samotný zvuk ( príp. nástrojový dozvuk) môže byť nadradený
hudobnej myšlienke. Tak je tomu i v diele Obrazy zmyselnosti, kde vnímame
konflikt medzi nežnou melanchóliou a divokými vpádmi opačného
charakteru.
Edvard Hagerup Grieg - predstaviteľ nórskej národnej hudby,
napísal svoju 3.husľovú sonátu v tónine
c mol, pričom neostal nič dlžný osudovému charakteru tóniny. Bohatá
dramatičnosť diela sa strieda s lyrickými pasážami. Hudba nám evokuje
veľkoleposť severskej prírody s množstvom fantazíjnych prvkov, zahalených
do mystického výrazu. Prvú časť otvára hrdinská, technicky náročná
téma, po ktorej zaznie nežná
melódia. V strednom diele počujeme chromatické postupy, navodzujúce
mystický výraz. Sladkú tému 2.časti vystrieda scherzo, inšpirované nórskym
folklórom. 3.časť je temperamentným tancom,
pripomínajúcim dávne časy vikingov.
V Introdukcii
a ronde capriccioso Camila Saint-Saënsa sa snúbi španielsky temperament
s eleganciou francúzskeho salónu. Vyniká technickou náročnosťou sólového
partu. Skladba je venovaná huslistovi Pablovi Sarasatemu a je známa aj v
orchestrálnej verzii.
Bratislavské komorné duo
Celkový rozpočet:
2 850,00 €
Výška podpory:
2 250,00 €