Hlavná strana

Autorská inscenácia, ktorá približuje tému starnutia a staroby. Prečo v nás slovo staroba vyvoláva strach?
Je náročné byť starým? Bolí staroba? A kedy treba začať šetriť? Už?

,,Staroba je dakedy dobrá, najlepšia je staroba, keď ťa nič nebolí a keď máš deti okolo seba a nikto sa na teba nehnevá." Magdaléna, 84r.

Každý zostarne. Nikto mladý nezostane.

Tvorivý tím:
Text: kolektív
Réžia a dramaturgia: V. Malgot, L. Ondrušová, J. Smokoňová
Kostýmy, scéna: L. Štorcelová
Video: J. Mydla
Pohybová spolupráca: M. Heriban
Hudobná spolupráca: M. Uhliarik
Produkcia: M. Kotláriková, V. Malgot
Účinkujú: L. Ondrušová, M. Ryšavá/ K.Gurová, P. Tilajčík

Inšpirácie a zdroje pre textovú časť inscenácie:
Publikácie: Diana Athill - Niekde ku koncu

Trailer: https://youtu.be/LZUQI8gtxl4?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3P5ZOnbEqOQn31grFGlisl7TC_5CQ534U1W3LvDgzZJfQDLiOzvCyu4LQ_aem_AUQCVW5pO0hPHtadeJYivSkdDZXqf1-xQaCLXLdrRFwkqObHrScvR61vq9FbaiDp5GESUYVx6MeGfgTlYcFsT6KP" rel="nofollow noreferrer" role="link" tabindex="0" target="_blank" style="color: var(--blue-link); cursor: pointer; outline: none; list-style: none; margin: 0px; text-align: inherit; border-style: none; -webkit-tap-highlight-color: transparent; padding: 0px; border-width: 0px; touch-action: manipulation; display: inline; font-family: inherit;">https://youtu.be/LZUQI8gtxl4?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR3P5ZOnbEqOQn31grFGlisl7TC_5CQ534U1W3LvDgzZJfQDLiOzvCyu4LQ_aem_AUQCVW5pO0hPHtadeJYivSkdDZXqf1-xQaCLXLdrRFwkqObHrScvR61vq9FbaiDp5GESUYVx6MeGfgTlYcFsT6KP" class="x11i5rnm xat24cr x1mh8g0r x1vvkbs xtlvy1s" style="margin: 0.5em 0px 0px; overflow-wrap: break-word; font-family: " segoe="" ui="" historic",="" "segoe="" ui",="" helvetica,="" arial,="" sans-serif;="" color:="" rgb(5,="" 5,="" 5);="" font-size:="" 15px;"="">Vstupné: 5€

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

“Inscenácia Divadla NUDE Pasáž 5 hovorí o starobe a jej rôznych stránkach. Aké má starý človek postavenie v spoločnosti, aké v rodine… Inscenácia je akousi skladačkou výstupov hercov, rozprávajúcich príbehy o svojich starých rodičoch a tiež zobrazujúcich rôzne postavy starých ľudí, ktorí hovoria o svojom živote a postoju k starobe. Zmeny medzi výstupmi sa dejú nenásilne, sú ľahko čitateľné. Vo výrazových prostriedkoch nedochádza ku klišé zobrazeniu staroby, žiadne ohnuté chrbty, žiadny zmenený hlas, či triaška rúk. Starnutie a staroba je párkrát zobrazená iba pohybom, cielene sa opakujúcim, ktorý ústi až do akéhosi frenetického konca.
Päť príbehov z Pasáže 5 neukazuje len starobu, smrť a masti na kríže. Hovorí aj o tom, že by sme sa mali o svojich starších príbuzných starať, dávať im to, čo oni dávali kedysi nám. Že by sme mali myslieť na ich pohodlie a na to, že sociálne zákony, ktoré dnes tvoríme, nerobíme pre tých starých ľudí, ktorí sú teraz, ale pre tých starých ľudí, ktorými raz budeme my sami.” Zuzana Šnircová