Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Prestávka pred búrkou
Každá doba je
špecifická komunikáciou, jazykom a témami, ktoré sme schopní otvoriť. Aktuálny
komunikačný obrat nie je spojený iba s vývinom digitálnych technológií, hoci na
ich „chlad“ istým
spôsobom reaguje a využíva ich ako platformu pre zdieľanie toho najhlbšieho v
nás. Vychádza aj z potreby hovoriť o veciach, o ktorých vďaka anonymite a
prepojenosti prostredníctvom online rozhraní vieme, že máme spoločné viacerí*é,
než sme si mysleli. Dotýka sa potreby spojiť sa na medziľudskej úrovni, uznať
medzigeneračné rozdiely vo vnímaní a riešení problémov, rôznych stresových
životných situácií, rešpektovať a prijať našu rozdielnosť a inakosť.
Názov svojej
samostatnej výstavy Prestávka pred búrkou
si maliarka Alena Adamíková vypožičala od psychoanalytika Erika H.
Eriksona. Erikson vo svojej psychosociálnej teórii vývinu prirovnáva obdobie
puberty k búrke, no ako rozhodujúce obdobie opisuje čas, ktorý mu bezprostredne
predchádza a kedy sa mladiství*é učia najrýchlejšie. Vstrebávajú a vyhraňujú sa
nielen voči tomu, čo vidia doma, u rovesníctva, ale aj na sociálnych sieťach,
ktorých algoritmickú záludnosť a dopamínovú návykovosť opisuje veľa výskumníkov*čok.
Adamíková sa ako výtvarná pedagogička každodenne stretáva s mladými ľuďmi,
ktorí si prechádzajú hľadaním vlastnej identity v záplave podnetov a v rámci
rôznych rodinných zázemí a kolektívov, no zdá sa jej, že táto fáza dospievania
ostáva na okraji záujmu či poznačená rôznymi stereotypnými stigmatizáciami.
V Prestávke pred búrkou Adamíková naďalej
rozvíja svoj dlhodobý záujem o psychologizujúce portrétne zobrazenie mladých
ľudí, tentokrát približujúcich sa veku tínedžerov*iek, ktorí*é sa v zrýchlenom
tempe súčasnosti pripravujú na zaraďovanie sa do spoločnosti v neurčitom teréne
medzi detstvom a dospelosťou. Predlohou pre jej portrétne zobrazenia sú
skutoční mladí ľudia, s ktorými pracuje a ktorí jej dobrovoľne pózujú po
vyučovaní. Zobrazuje ich na pozadí skalných útvarov a hôr, ktoré alegoricky
dotvárajú komplikovaný terén dospievania, ktoré majú pred sebou.
Výstava je v rozsiahlom priestore Liptovskej galérie P. M. Bohúňa koncipovaná do kruhu. Veľkorozmerné maľby sú umiestnené na drevených výstavných stojanoch, vyrobených na mieru. Vytvorený kruh predstavuje "arénu" v ktorej sa ocitá divák/návštevník galérie. Obkolesený mladými tínedžermi*kami sa dostáva do situácie, kedy je on pozorovaný, posudzovaný...Zomknutie série dvanástich veľkoformátových obrazov v rámci kruhového usporiadania akcentuje potrebu jednotlivca patriť do väčšieho celku, spriazneného kolektívu či spoločnosti ako takej. Táto obkľučujúca kompozícia však zároveň podčiarkuje všadeprítomný nonstop dohľad (prostredníctvom širokým masám prístupných technológií), ktorý naplno zažívajú najmladšie generácie už od svojich prvých krokov natočených smartfónom a zdieľaných na internete.
Adamíkovej výrazný autorský rukopis, ale aj detaily ako založený oheň alebo obyčajné slúchadlá na počúvanie hudby sprostredkúvajú rôzne póly emočnej škály postáv zdanlivo uzavretých do seba, ich búrlivý vnútorný svet. Jeho priesaky sú citeľné cez viac či menej artikulované (seba)vyjadrenie, niekedy prevedené prostredníctvom zveličenia „znakov dospelosti“ odpozorovaných z okolia – akými je napríklad nepriama úmera medzi množstvom textilu na tele a prísunom povrchnej pozornosti.
Priblížiť sa postavám na skalnatom teréne sa však môže iba niekto, kto si spomenie na svoju vlastnú cestu a bez predsudkov uzná, že hoci je podobná, okolnosti a detaily sa v mnohom líšia. Adamíkovej výrazný autorský rukopis sprostredkúva silu emočnej škály postáv zdanlivo uzavretých do seba, ich emočne búrlivý vnútorný svet.
Ateliér Kompas o.z.
Celkový rozpočet:
7 800,00 €
Výška podpory:
6 000,00 €