Hlavná strana

Na jar v roku 2021 sa skončila po 30. rokoch v Záhorskom múzeu v Skalici výstava výberu z tvorby Júliusa Koreszku pod názvom Galéria J. Koreszku, ktorej kurátorkou bola Mgr. Božena Juríčková zo Záhorskej galérie v Senici. Vysunutá expozícia bola jedinou stálou, ktorou sa po väčšinu svojej existencie mohla Záhorská galéria pýšiť. Tvorilo ju viac ako 30 obrazov tohto významného regionálneho umelca. Po vrátení diel do našich depozitárov si väčšina z nich vyžadovala reštaurátorský zásah. Či už povrchové očistenie maľby, opravu rámu, alebo – v niekoľkých prípadoch – tmelenie prasklín. Reštaurovanie vrátených, avšak aj doposiaľ nevystavených obrazov zo zbierok galérie sme rozdelili do troch fáz. Podľa pokynov Fondu na podporu umenia sme vybrali vážnejšie i málo poškodené diela a reštaurovanie sme rozdelili do troch etáp. Z prvou ukončenou, ktorú tvoria rôzne žánrové motívy (hlavne krajinomaľba a zátišie), sa teraz môžete v galérii oboznámiť. Nakoľko 1. decembra uplynie 65. rokov od smrti umelca, po Jánovi Mudrochovi ide o ďalšieho autora, ktorého nedožité jubileum si tento rok symbolicky pripomíname. Výstavou sa tak zavŕši rok jubilantov v Záhorskej galerii.

Roman Popelár

Život Júliusa Koreszku

Maliar Július Koreszka sa narodil 24. februára 1895 v obci Dojč neďaleko Senice v rodine malého roľníka. Gymnaziálne štúdium začal v Bratislave, ukončil ho však v Skalici, kde sa rodičia medzičasom presťahovali. V roku 1914 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, ale o pár mesiacov odišiel na front. Ako priamy účastník 1. svetovej vojny sa stal svedkom udalostí, ktoré ho poznačili na celý život. Ďalšie výtvarné štúdium absolvoval až na pražskej Akadémii u profesora Maximiliána Pirnera v rokoch 1919 – 1924. Po odchode z Prahy sa usadil v Bratislave, kde žil do roku 1936, kedy sa po smrti svojej prvej manželky presťahoval k rodičom do Skalice. Tu, v milovanom meste, v ústraní a skromnosti, strávil potom vyše dvadsať rokov až do svojej smrti 1. decembra 1958.

Dielo Júliusa Koreszku

Maliarske dielo krajinára Júliusa Koreszku tvorí síce nehlučnú, ale trvalú súčasť slovenského dejepisu umenia 1. polovice 20. stor. V podstatnej miere je motivicky fixované na skalický región, ktorý umelec v harmonickom súzvuku realistických senzuálnych východísk, citových interpretačných väzieb a klasickej maliarskej reči prebásnil do autentickej poetickej podoby. Vo výtvarnom pretlmočení lokálnej krajiny vyzdvihol zdržanlivú post-impresionistickú tradíciu podopretú silnými impresívnymi prvkami a dekoratívnou, plošnou koloristickou kultúrou. Figúru z obrazu od začiatku vylúčil, resp. delimitoval ju do ilustratívnej – okrajovej pozície. Počas bratislavského pobytu ho inšpirovala lyrická meditatívna podunajská krajina s drobnou figurálnou štafážou. Svoj umelecký, výsostne lyrický žánrový maliarsky program (krajina, okrajovo zátišie) Koreszka v jadre ohlásil už počas pražských štúdií. Predchádzalo mu však obdobie 1. svetovej vojny, z ktorého pochádza niekoľko náčrtníkov ceruzkových kresieb s civilnejšími scénami z vojenského života. I napriek vonkajším okolnostiam či nepriazni doby však lyrický žánrový program rešpektoval počas celého tvorivého obdobia.

Božena Juríčková