Hlavná strana

Pražský maliar Igor Šalamoun spoznáva bratislavský výtvarný život už takmer 15 rokov počas pobytov v dome a ateliéri Erny Masarovičovej. Nie je tu len hosťom, ale v súlade so svojou profesiou aj pozorovateľom dynamického sympoziálneho diania. V priebehu času integroval tie najlepšie vizuálne zážitky aj to niekoľkých svojich plátien. V roku 2016 bol aktívny účastník sympózia prispel tvorbou počítačových grafík.

              Rodák z Prahy zažil útle detstvo v Severočeskom Liberci, kde jeho otec - hudobník pôsobil v divadelnom prostredí. Laborec bol miestom búrlivých protestov tamojších obyvateľov proti vojenský intervencii v auguste 1968. Priamym dôsledkom sovietskej okupácie bola politická doktrína tzv. Normalizácia, ktorá sa cielene zamerala na potláčanie protestujúcich príslušníkov umeleckých profesií. Rodina so štvorročným synom Igorom musel opustiť Liberec, ďalšie nové pôsobisko sa podarilo vytvoriť v Ostrave. Mala poznámka: riaditeľku na ten čas veľmi progresívnej Severočeskej galérie, Hanu Seifertovu vypovedali z Liberca. Paradoxne útočisko našla v Prahe, priamo v národnej galérii.

              Ďalej stigma politických odporcov normalizačného režimu dopadla veľmi často aj na ich potomkov. Výtvarné nadaný Igor Šalamoun márne túžil po vzdelaní na odborných umeleckých školách, ich brány zostali preňho nedostupné....

              Východiskom zo situácie bola výuka v kamennom sochárskom remesle, ktorá mu zabezpečila prácu pri rekonštrukciách a reštaurovaní historických objektov.

              Od polovice 80 rokov venoval Igor Šalamoun stále viac tvorivej fyzickej energie maľbe. Keďže neprešiel úradne usmerňovaným umeleckým školením obdobia normalizácie, mohol podľa vlastného slobodného rozhodnutia čerpať tvorivé podnety z bohatého výtvarného odkazu jednak domácej maliarskej tradície, či zo svetového diania.

              Maliara podľa výsledkov jeho tvorby vnímam ako prostredníka medzi jeho bohato navrstveným vnútorným svetom a divákom. Nechýbajú v ňom polohy skúmania existencionálnych istôt človeka, mravolične zacielené kritické postoje, ironizácia každodennosti, vyskladanej z banalít, ako aj sila preniknúť za hranice poznateľnosti súčasného sveta. Jeho obrazový svet smeruje skôr ku abstrakcii, semifiguratívne-enigmatické chiméry sugerujú nadzmyslové zážitky na zmyslov, ktoré sú rámované zlomkami reálneho sveta.

              Na obrazoch Igora Šalamouna ma upútala ich kompozičná výstavba, ktorá je dôsledné racionálne rozvrhnutá a efektívne prispieva k plnosti vnímania spracovaného námetu. Pozornosť si zaslúži aj práca s médiom farby. Tu, zdá sa, že maliar plne využíva laborovanie a experimentovanie s akrylom, ktorý sme zvyčajne nevnímali ako prostriedok na získanie hladkej monochrómnej plochy s jednoznačne plošne-dekoratívnym účinkom. Jeho narábanie s akrylom je diametrálne rozdielne-dokáže plochu obrazu rozpracovať do jemných farebných prechodov, závojovito transparentných lazúr, či reliéfne zrnitých vystupujúcich detailov z obrazovej plochy. Odstupňovaná svetelnosť i zatmie vanie tak vstupuje do dialógu s maliarskym odkazom historických epoch a posúva obrazové posolstvo Igora Šalamouna do zaujímavého medzipriestoru medzi minulosťou a súčasnosťou.

Na záver si dovolím upriamiť pozornosť návštevníkov na názory obrazov Igora Šalamouna - kódujú medzipriestor medzi umeleckou predstavou autora a našimi zmyslami - a ponechávajú dostatok miesta aj pre predstavivosť pozorovateľa.    

Ľuba Belohradská