Hlavná strana

Krátky opis

Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec–Barát kút. Na lokalite bolo vykonané geofyzikálne meranie, ktoré indikovalo zaniknuté objekty. Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 sond. Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých objektov nepotvrdila. V sondách sa nám podarilo preukázať osídlenie z mladšej dobe železnej, z doby rímskej, z včasného a vrcholného stredoveku.

Názov podujatia

Archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Rimavská Sobota-Kurinec-Barát kút-I. etapa

Miesto konania / kraj

Rimavská Sobota / Rimavská Sobota

Termín konania

01.06.2023 - 31.12.2023

Popis projektu

Gemersko-malohontské múzeum v termíne od 1. 6. do 16. 6. 2023 pod vedením archeológa s odbornou spôsobilosťou PhDr. Alexandra Botoša vykonalo archeologický výskum na vedecké a dokumentačné účely na lokalite Kurinec – Barát kút.

V roku 2022 bolo na tejto lokalite vykonané nedeštruktívne geofyzikálne meranie, ktoré  indikovalo existenciu zaniknutých objektov kamennej konštrukcie. Cieľom archeologického výskumu bolo overiť existenciu a funkciu týchto objektov. 

Počas archeologického výskumu bolo odkrytých 12 archeologických sond.  Žiaľ v odkrytých sondách sa existencia zaniknutých kamenných objektov nepotvrdila.

V sondách sa nám podarilo preukázať polykultúrne osídlenie z mladšej dobe železnej – z doby laténskej Keltmi (cca  z 2. – 3. storočia pred Kr.), z  doby rímskej ( cca z 3. -4. storočia.), z  včasného stredoveku (cca 8./9. – 11. storočia),  ako aj  z  vrcholného a neskorého stredoveku ( z 13. – 15. storočia).  

Medzi najvýznamnejšie nálezy, ktoré sme objavili počas archeologického výskumu patrí nález železného zubadla, keramických fragmentov zhotovených na hrnčiarskom kruhu z doby laténskej, keramické fragmenty zdobené rytou vlnovkou, ktorá je typickým výzdobným prvkom slovanskej keramiky, keramický fragment zhotovený na hrnčiarskom kruhu vyrobený v jednej z rímskych provincii (možno v Panónii ?), pochádzajúci približne z 3. - 4. storočia, ako aj fragment kosteného hrebeňa, zo včasnostredovekého obdobia. Je to vôbec prvý nález kosteného hrebeňa z územia Gemera – Malohontu.    

  Archeologická lokalita Barát kút bola mimoriadne vhodným miestom na osídlenie vďaka prírodnému zdroju vody – prameňu. Nad prameňom je z lomových kameňov vybudovaný  kupolovitý prístrešok, ktorý bol zhotovený niekedy v období 2. polovice 19. storočia. Lokalita Barát kút bola v tomto období vyhľadávaným cieľom vychádzok a piknikov  meštianskej society Rimavskej Soboty. Motiváciou pomenovania lokality Barát kút – Mníchova studňa bol práve tento prameň.

Staršia literatúra lokalizuje do tejto polohy  zaniknutý kláštor rádu Štefanitov alebo Johanitov. O existencii rytierskeho špitálnického rádu v Rimavskej Sobote, ani v jeho bezprostrednom okolí, však neexistujú žiadne písomné záznamy.

Predpokladáme, že v lokalite Kurinec – Barát kút bola situovaná grangia (z latinského slova grangia – sýpka), t. j. samostatný hospodársky dvor (majer) mimo vlastného areálu kláštora. Grangia v lokalite Barát kút s najväčšou pravdepodobnosťou prináležala  k benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach. Grangie  zabezpečovali hospodársky chod kláštora.

Hypotézu o existencii grangie (hospodárskeho dvorca)  v polohe Barát kút potvrdzuje aj objav zaniknutého rybníka. Hrádza rybníka je obdĺžnikovitého tvaru a má  rozmery cca 82 x 28 m. Rybník bol napájaný už spomínaným prameňom.

Pozostatky zaniknutého hospodárskeho dvorca (grangie) sa pokúsime aj naďalej v budúcnosti hľadať a skúmať.

Archeologicky výskum z verejných zdrojov  podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.  

Zároveň ďakujeme Mestskému úradu v Rimavskej Sobote a Technickým službám mesta Rimavská za súčinnosť pri archeologickom výskume.  

Späť