Hlavná strana

POPIS
Tanečná performancia CHARON je inšpirovaná mytologickou postavou Charona - prievozníka duší a tézou Josepha Campbella, ktorá hovorí o mytológii ako o sile schopnej tvoriť morálne systémy. Postava Charona je zosobnenie ľudských vlastností v ich sebareflexii. Zobrazuje kontrast v charakteroch reflektujúcich postoj k starovekému príbehu. Téma rezonujúca už v starovekom Grécku poukazuje aj na to, ako veľmi je hodnota peňazí zakorenená do ľudského podvedomia. Inšpiráciu nachádzame vo viacerých mýtoch, obrazoch dejín umenia, starovekých piesňach a textoch. Práve prednes zvukomalebných starovekých textov a ich prekomponovanie do autentického pohybového a hudobného diela sú základným kameňom tvorivého procesu. Príbehy mýtov posúvajú pohyb a hudbu do intenzívnejšieho vzťahu. Mýty sú zároveň nadčasovým komunikačným prostriedkom medzi človekom a okolitým svetom, rovnako ako prostriedkom poznania samého seba.

Príbehový rámec je venovaný vzťahu prievozníka Charona a duše, zastupujúcej bytosť univerzálneho človeka, pričom sleduje prechod duše medzi viacerými svetmi. Podľa rôznych filozofií hľadá duša svoje miesto nielen v našom poznanom svete, ale aj vo svetoch, ktoré sú nám vzdialené, a preto im nerozumieme. Duša na svojej ceste vďaka sprievodcovi poznáva, čím sa následne aj mení a postupne očisťuje. Jej cesta a poznanie sú zrkadlom nás všetkých, našich činov. Mytológia ako súbor príbehov s cieľom vysvetliť okolitý svet je pre autorov zdrojom nadčasového poznania, ktoré poukazuje na nemennú podstatu ľudského ducha aj naprieč niekoľko tisíc ročným vývojom ľudských civilizácií.

Tvorcovia sa inšpirovali rôznymi spracovaniami príbehu o Charonovi, a to literárnymi zdrojmi antických i svetových autorov, cez rôzne filozofie, ale i doklady hmotnej kultúry. Základom inšpiračných zdrojov, rovnako ako textov v inscenácii, sú staro-grécke texty od autorov ako Lukianos a Platón, ale aj predsokratická škola pytagorejcov a náboženský mystický spolok orfikov, ktorých texty môžeme datovať až do 6. stor. pred n. l. Pramene dopĺňa moderná téza profesora komparatívnej mytológie a spisovateľa Josepha Campbella, ktorá tvrdí, že mytológia je schopná tvoriť morálne systémy. Vďaka Campbellovi sa aj autori inscenácie snažia klásť divákovi provokatívne otázky o tom, kto môže byť hrdinom v súčasnom svete, ako taký hrdina vzniká, akú cestu podstupuje a ako bude vyzerať mýtus budúcnosti.
....................................................................................

TVORIVÝ TÍM
Radoslav Piovarči - koncept, choreografia, réžia
Paulína Šmatláková - koncept
Michal Paľko - hudba
Alexandra Rychtarčíková - dramaturgia, texty
Ján Čief, Michal Paľko, Radoslav Piovarči - scénografia
Martin Kotúček - kostýmy
Ján Čief - svetelný dizajn
Radoslav Piovarči, Paulína Šmatláková, Michal Paľko - účinkujúci
Lukáš Matejka - video-art
Ondrej Geče - produkcia
Michal Heriban - grafický návrh plagátu